rojko

Dokonale znechutený schválenými opatreniami druhej vlny konsolidácie verejných peňazí, som sa rozhodol pre upokojenie boľavej duše navštíviť sváčka Jožka. Možno jeho životom nadobudnutá múdrosť pomôže aspoň trošku uľaviť nepokojnej duši.

O nejakom kultúrnom, kľudnom neutrálnom mieste na výmenu názorov, tak ako obyčajne na dedine, sa nedalo ani snívať. Kultúrny dom sa využíva len v čase dní dediny a pri príležitosti hasičského bálu a poľovníckeho plesu. Kostol je aj pre veriacich prístupný len pod dozorom vrchného ideológa. V krčme okrem predraženého chľastu a rojov vínnych mušiek nič nenájdete.

Ešteže sváčko Jožko majúci pivničku pod Modrým vrchom na premýšľanie nad vlastnými a svetovými problémami, ma tam nezištne pozval, vínka načapoval, ešte aj klobásku, čerstvý chlieb aj nakladanú kyslú zeleninku ponúkal.

Po krátkom radostnom zvítaní som zo sváčka začal páčiť čo si myslí o druhej vlne konsolidácie schválenej straníckymi súdruhmi, bratmi, sestrami, priateľmi, mafiánmi a ktovie ešte ako sa s láskou vzájomne titulujúcimi vyvolencami.

Sváčko Jožko po krátkom zamyslení sa opýtal, čo on má s nejakou konsolidáciou. On vždy minie a prežerie najviac len toľko koľko má, a ešte sa vždy pokúsi aj niečo odložiť na horšie časy.

Keď si nenažrané stranícke hoviadka narobili dlhy, mali by si ich aj sami splatiť. Hneď aj ponúkol náznak riešení, znížením počtu nenažraných hoviadok, znížením platu všetkých straníckych funkcionárov vehementne sa tváriacich, že riadia krajinu a hospodárstvo, zvýšením členských poplatkov straníkov nominujúcich ekonomických diletantov do funkcií, aspoň do doby likvidácie nimi narobeného dlhu. A nakoniec, aj neznámy darcovia, ktorí určite nie nezištne podporovali ich nástup do výnimočne výnosných funkcií by mohli pustiť nejaké pierko. Aj obstarávanie tovarov a služieb za vykalkulovanú cenu podľa zákona o cenách, s obmedzeným primeraným ziskom, by mohlo čo to priniesť do eráru.

Uvedomiac si, že vlastne sme so sváčkom Jožkom skoro na jednej strune, som ho chcel ešte trošku priateľsky podpichnúť. Opýtal som sa ho, čo by robil so svojimi prascami v žite, keby žito začalo dochádzať. Zobral by si preklenovaciu pôžičku na nákup žita do ďalšej úrody?

Sváčko sa schuti zasmial, a na oplátku sa spýtal, či ho považujem za kandidáta na psychiatrické liečenie, keď sa pýtam takú volovinu. On by nikdy v živote nekúpil žito na úver, však potom by nie prasce začali tlstnúť ale len úžernícke parazity.

On by jednoznačne zmenšil stádo prasiat, niečo by sa zjedlo, rozdalo, zakonzervovalo, aj by sa pri tom zabavilo. A ostatné prasce by dostali žrať len to čo je k mániu. Trošku diéty by im tiež nezaškodilo. Sváčko by už nemal vykŕmené prasatá, ale prasce športové, vhodné viac na klobásu ako slaninu. Namiesto vyprážania na masti by v rodine viacej varili, mäsitú stravu by častejšie nahrádzali zeleninovou a ovocnou.

Nakoniec s hurónskym smiechom dodal, že asi aj pani obvodná doktorka by mohla byť trochu viac uspokojená, a nemusela by mu pri každej návšteve robiť kázne o úrovni akéhosi cholestergólu.