rojko

Začína jeseň a s ňou aj vyučovanie.

Mnohí sa tešia, mnohí majú rôzne obavy. Pán minister tvrdo vystupuje za kurikulárnu reformu. Už mi to nedalo, tak som si vyhľadal na internetovom smetisku, čo to kurikulum vlastne je. Podľa slovníka cudzích slov je to po našom obsah a cieľ vzdelávania. No nie je to taký múdry pojem ako ten cudzokrajný, ale na oplátku je pre viacerých, aj nepedagógov pochopiteľný.

Neviem čo chce pán minister na obsahu vzdelávania reformovať, okrem nových poznatkov a vedome zdeformovaného obsahu. Čo sa cieľa vzdelávania týka, asi by malo byť naďalej samotné vzdelávanie.

Rád si spomínam na moje školské začiatky. Uskutočnili sa v dedinskej malotriedke, kde pán učiteľ dokázal naučiť detičky spoločnej prvej a druhej triedy, prichádzajúce do školy ako čistý papier, v čase keď ešte pyšná, sebecká súťaživosť a vyniknutiachtivosť neboli v móde, všetko čo bolo potrebné. A detičky po presune do veľkej mestskej školy v ničom nezaostávali za ostatnými.

Jedinou jeho chybou, ale nie v očiach detičiek bolo, že okrem portrétu vtedajšieho súdruha prezidenta na prednej stene triedy, bol vždy na zadnej stene zavesený portrét generála, prvého ministra vojny spoločnej republiky.

Moju výchovu však najviac ovplyvnil otec, ktorý na požiadanie mamky večer po práci overoval moju prípravu do školy. Keď mi básnička o ježkovi odmietala zaujať svoje miesto v mojej mysli do polnoci, otec kľudne bez hocijakého zvýšenia hlasu mi vysvetlil, že sa učím pre seba a pre nikoho iného. Oznámil mi, že od tej chvíle sa už nikdy nebude zaujímať o to, či som do školy pripravený, ani nikdy nebude žehliť moje vylomeniny v škole, a nebude nijako ovplyvňovať čo v živote budem chcieť dosiahnuť. Svoj sľub dodržal, a fungovalo to skoro bezchybne.

Spomenúc si na moje žiacke a študentské roky, som ten revolučný systém uplatňoval na môjho syna. Myslím, že tiež úspešne. Niekedy sa ma síce opýtal na môj názor ohľadne niektorých jeho vecí, ale obyčajne potom urobil aj tak podľa svojho. Nemohol sa nikdy vyhovárať, že ja som ho do niečoho nútil.

Dúfam, že pán minister nebude chcieť reformovať cieľ vzdelávania, čo najlepšie naučiť žiakov a študentov podľa možnosti všetko, čo má byť obsahom vzdelávania.

Ako medzi deťmi sa nachádzajú vnímavejšie aj menej vnímavé, tak aj medzi učiteľmi sa nachádzajú osoby stvorené na učiteľstvo a osoby, ktoré nikdy v živote učiteľmi nemali byť, napriek tomu sa nimi stali na popud niekoho iného.

Mal som v živote asi obrovské šťastie na učiteľov, skoro všetci dokázali tak vysvetľovať učivo, že doma som sa nikdy nemusel učiť, stačilo spraviť povinnú jazdu v podobe písomných domácich úloh.

Jedinou výnimkou bol dejepis, vzhľadom na moju neschopnosť a alergiu zapamätať si hocijaký dátum. Všetci dejepisári mi však udelili štvorku z milosti, asi berúc na vedomie podľa známok z ostatných predmetov, že nie som duševne úplne zaostalý. Zároveň si asi uvedomovali, že učiť, ale aj sa naučiť, dejepis s veľkými čiernymi dierami, v krajine hanbiacej sa za niektoré časti svojich dejín a úmyselne ich utajujúcej, nie je vôbec med lízať. Najmä v prípade novodobých dejín, ktorých časť žiaci a študenti už zažili aj na vlastnej koži.

Každé dieťa má určité vrodené vlohy. Dobrá škola a učitelia by mali zistiť, na čo sa ktoré hodí, a skúsiť usmerňovať jeho záujem do oblasti, ktorú má rád, a v ktorej sa bude vedieť uplatniť k vlastnému uspokojeniu.

Je však ťažké bojovať s rodičmi, ktorí si chcú uskutočniť svoj detský sen prostredníctvom nútenia dieťaťa do niečoho, čo ho nebaví a nezaujíma.

Výsledkom takého konania je stále rastúce množstvo rôznych unudených a znechutených pracovníkov, ktorí snívajú len o konci pracovného dňa, zúriac vždy, keď od nich niekto niečo potrebuje. To sa týka aj niektorých učiteľov.

Takže účinná reforma by sa mala v prvom rade týkať výberu takých učiteľov, ktorí na to majú, ktorí považujú učenie za svoje poslanie a radosť, ktorí vedia svoje učivo žiakom vysvetliť tak, že na mieste ho pochopia, ktorí majú k žiakom taký prístup, že žiaci s radosťou idú do školy a v neposlednom rade sledujú vlohy svojich žiakov a nestranne, nezaujato im prezradia svoj názor na najvhodnejšie smerovanie ich ďalšieho vzdelávania a uplatnenia.

Predmetom reformy by mal byť aj nejaký mechanizmus hodnotenia schopnosti učiteľa učiť, nielen schopnosti žiaka učiť sa.