rojko

Akýsi rečník za slovenskú národnú srandu verejnoprávne a nehanebne vyhlásil, že pán minister životného prostredia bez ním konkrétne spomenutej rodiny, by nebol v politike nikým.

Hm. Začali v straníckej politike duť nové vetry hrajkania sa na pravdu a stranícke šmejdovsko priateľsko priateľské kšefty a doterajšie verejné tajomstvá prestanú byť tajomstvami? Alebo orátor sa len pomýlil, a za odmenu bude zaradený do armády vyslúžilých, neverejných straníckych zaparkovancov?

Neprekvapivo prekvapili aj pán zástupca zamestnávateľov a pani zástupkyňa odborárov po rokovaní tripartity. Vyhlásili, že sa ohromne tešia zo zrušenia transakčnej dane. Zároveň vyhlásili, že konsolidácia verejných financií musí pokračovať, a to najlepšie v prvom kroku zrušením trinástych dôchodkov.

Logicky žiadny občan by nemal mať nič proti tomu návrhu, pokiaľ by dvanásť normálnych dôchodkov bolo takých aby z neho všetci dôchodcovia dôstojne vyžili.

Vyzerá to ale tak, že dve vyššie spomenuté osoby, len z im známych dôvodov, prihrali na smeč pánovi sociálnemu a pracovnému ministrovi, ktorý tak mohol pyšne prehlásiť, že od trinástych dôchodkov ich partaj v žiadnom prípade neustúpi.

Pani vrchná odborárka, by si pred nepremyslenými vyhláseniami mala spomenúť, že ona aj jej predchodcovia mohli existovať len vďaka členským príspevkom odborárov. Mala by si uvedomiť, že biedne dôchodky, ktorých mnohí poberatelia čakajú na trinásty dôchodok ako na spasenie, sú výsledkom neschopnosti odborárov vybojovať pre svojich členov ale aj iných zamestnancov slušné platy, z ktorých by mohli mať aj slušné dôchodky.

Pán zástupca zamestnávateľov by si mal uvedomiť, že zamestnávatelia dávali a dávajú svojim zamestnancom biedne platy, z ktorých môžu byť len podobne biedne dôchodky.

Aj dôchodcovské správcovské spoločnosti, štátne aj súkromné sú zamestnávatelia, takže pán zástupca zamestnávateľov by sa mohol zamyslieť nad ich laxným prístupom k zveľaďovaniu spravovaného dôchodkového poistného.

Tiež by si mohol uvedomiť, že obyčajne zamestnávatelia určujú zbojnícke, nákladmi nepodložené horibilné ceny všetkého, čo vyvoláva nepretržitý rast inflácie, a neustále znižovanie nákupnej sily už aj tak biednych dôchodkov, ale aj nesmierny nárast verejných výdavkov, ktoré by chcel konsolidovať ďalším zbedačovaním dôchodcov.

Veď už aj vrchný lekársky odborár, známy najmä využitím psychického teroru voči pacientom odkázaným na zdravotnú starostlivosť, verejnoprávne vyslovil znechutenie nad tým, že jeho kolegovia a kolegyne vyberajú poplatky za všetko možné aj nemožné, obyčajne bez vydávania príjmového dokladu a zahrnutia výberov do účtovníctva. Škoda, že z jeho strany to bol len ojedinelý výkrik do tmy, ktorý zanikol po sebakritike alebo náležitom upozornení.

Nuž čo, blížia sa dvoje voľby, a každý si hľadá cestu k ešte stále dostatočne prestretému stolu.

Zlatým klincom do rakvy rozumného myslenia však bola správa nejakej novinárskej elévky, pravdepodobne vypracovaná na príkaz straníckou propagandou postihnutého nadriadeného.

Podľa nej mnohí dôchodcovia žijú v zlatej klietke väčších bytov a živoria pritom z biednych dôchodkov.

Asi chcela naznačiť, že by sa mali presťahovať do menších bytov, a zo zbytku príjmu z predaja starého a kúpy nového bytu by mohli kráľovsky žiť.

Pani elévka by si mala uvedomiť zopár neodškriepiteľných skutočností.

Staré stromy sa nikdy nepresádzajú, lebo neprežijú.

Ak by pani elévka vedela o nejakých voľných menších bytoch, do ktorých by sa dôchodcovia mohli presťahovať, bol by to ôsmy div sveta v čase, keď mladí ľudia čakajú na hocijaký byt v šórach dlhších ako voľakedy na banány a mandarínky pred Vianocami.

Pre úplnosť treba dodať, že za príjem z predaja starého väčšieho bytu by dôchodca mohol v novostavbe kúpiť akurát tak pivničnú kobku, a na ten imaginárny kráľovský život by mu asi moc nezostalo.

Pani elévka by si mohla zároveň uvedomiť, že žiadny dôchodca neurčuje zbojnícke ceny nehnuteľností, ignorujúce ich obstarávacie náklady.

Pre pani elévku by malo byť potešujúce, že každý dôchodca skôr či neskôr odíde do iného sveta, a závideniahodné veľké byty sa nakoniec aj tak dostanú na trh s nehnuteľnosťami.

Žiadny dôchodca však terajšej aktívnej mládeži nezabezpečí taký plat, aby si mohol dovoliť byt za zbojnícku cenu kúpiť, a do konca svojho života ho aj splatiť.

Najsmutnejšie pre pani elévku bude asi to, že skôr ako si to vie dnes predstaviť, sa aj ona stane dôchodkyňou, a možno aj predmetom závisti, keď sa jej nejakým nepredstaviteľným zázrakom podarí dostať k slušnému vlastnému bývaniu, alebo hoci aj zaplatiteľnému nájomnému.

Svoju pozornosť a kritické návrhy by namiesto dôchodcov mala sústrediť v prvom rade na osoby riadiace hospodárstvo tejto krajiny, majúce reálnu možnosť ovplyvniť smerovanie krajiny, a vytvorenie prijateľnej životnej úrovne pre všetkých obyvateľov, nielen pre vyvolencov.