Osemdesiate roky minulého storočia. Študenti strednej školy strojnícko-elektrotechnického zamerania, v spoločenskej miestnosti internátu, rozvalení vo fotelkách povinne sledujú televízne noviny.
Väčšina správ o samochváliacich sa straníkoch zostáva skoro bez povšimnutia, až do chvíle začiatku reportáže z výstavby najnovšieho bloku jadrovej elektrárne. Všetci zbystria pozornosť. Zaujímavé zábery na pracovisko, obšírne údaje o budúcich výkonoch elektrárne.
Nakoniec klasický novinársky rozhovor s vedúcim výstavby reaktorovej jamy. Súdruh redaktor pochválil pracovný ruch na pracovisku a položil zákernú otázku, určite dopredu s nikým nekonzultovanú a neschvaľovanú.
„Súdruh vedúci, aj diváci môžu vidieť, že práce neprestajne pokračujú, i keď máme informácie o meškaní dodania potrebnej projektovej dokumentácie. Máte s tým nejaké osobitné problémy?“
A odpoveď súdruha vedúceho:
„Nie, nemáme žiadne problémy, staviame zatiaľ podľa skúseností sovietskych súdruhov.“
Reakcia čiastočne už strojnícko-elektrotechnicky nakazených študentov? Ohromný rehot s pádmi z foteliek, smiech s držaním brucha a následne vďačná téma na ironickú zábavu pri pive, aspoň na ďalšie dva týždne.
A prečo vás tu obťažujem dávnou minulosťou?
Ešte vždy rád pozerám televízne noviny, aj keď už nie povinne, ako na stredoškolskom internáte a u armády. A pri tom vždy snívam o tom, že sa opäť nájdu redaktori, odborne natoľko informovaní, aby vedeli položiť aj nejakú zákernú otázku, nikým dopredu neurčenú alebo nekontrolovanú, prípadne aby vedeli pohotovo reagovať na nezmysly vo vyjadreniach terajších neodborných samoreklamujúcich sa osôb.
Celá debata | RSS tejto debaty