rojko

Mám pocit akéhosi vákua, alebo možno veľkej čiernej diery. No netešte sa, nie tej.

Uvedomujúc si existenciu rôznych ocenení výnimočných výtvorov duševnej práce v rôznych žánroch vo forme rôznych medveďov, levov, gulí, glóbusov, pokladov, hláv, dosiek, krídiel, a v neposlednom rade aj zlatého rytierika, si myslím, že tu niečo chýba na ocenenie neprekonateľných duchovných diel tvorcov reklamy.

Tento syndróm prázdna sa u mňa prejavil pri neúmyselnom vnímaní jedinečnej reklamy nemenovateľného obchodného reťazca.

V nej šikovný kuchár pripravuje z jedinečne čerstvých tovarov a polotovarov, uniformne predávaných aj v iných obchodoch, obložený chlebíček, alebo takzvaný lepák, pre reálnym svetom unudeného desatoročiaka.

Na pyšnú výzvu pána kuchára rozladený mládenec vyjadrí svoj názor na jeho výtvor dvojnásobným stlačením veľkej umelohmotnej fľašky s kečupom, ktorá vydá zvuky podobné vypúšťaniu nadmerných zásob črevného plynu cez konečník, alebo zvukovým prejavom osoby, ktorá pri častom riedkom behaní úspešne včas dorazí do úľavoviska bez toho, aby mamka musela prať gate.

Tá unikátna reklama a jej autori by si okrem obdivu osôb nenávidiacich prerušovanie milovanej reklamy vkladaním duchovných diel iného žánru do vysielania, skladania klobúka umelou inteligenciou aj jej náprotivkom, naozaj zaslúžila aj nejaké svetovo uznávané ocenenie, za svoju desiatky a možno aj stovky rokov duševnej neprekonateľnosti.