rojko

Sloboda a mier k nám prišli z východu, nezabúdajme na to, vyhlásil pán predseda vlády.

Svet však nie je len čierny a biely. Hýri mnohými miliónmi iných farieb a ich odtieňov.

Áno, netreba zabúdať na mnohých padlých vojakov z červenej armády. Najmä tých obyčajných, z ktorých väčšina túžila obetovať svoj život za našu krajinu asi tak, ako to prezradil Karel Kryl v Písni neznámého vojína.

K hýrivým farbám sveta sa možno žiada doplniť príchod slobody a mieru do našej krajiny aj z juhu a západu. Konkrétne obetovaním života ozbrojencov z Rumunska, Bulharska, Francúzska a možno aj iných krajín, ako to prezrádzajú nápisy na hroboch vo vojenských cintorínoch.

Žiaľ po ukončení vojny prevzali moc narcistickí straníci, ktorí zo slobody a mieru spravili trhací kalendár. Ani na to by sme nemali zabúdať. Zapamätať by sme si mali čo, prečo a z vôle koho vzniklo na našom území po vojne. Určite nezabúdajme na vyhnanie vymyslene kolektívne vinných občanov z krajiny, alebo na ich vyhnanie na nútené práce do osirelých častí krajiny po odchode potemkinovsky kolektívne vinných obyčajných ľudí.

Nezabúdajme na nútené, nikým okrem straníkov servilne plniacich úlohy z východu nechcené, znárodňovanie a kolektivizáciu.

Pamäť krajiny by nemala zabúdať ani na utláčanie ľudských práv občanov v mene nevzdelanými straníkmi, najmä tými z východu, vysnívanej a tvrdo, neúprosne presadzovanej svetlej komunistickej budúcnosti, bez opýtania sa na názor nestraníckych občanov.

Nezabúdajme, že úspešnému povojnovému slobodnému a mierovému rozvoju našej krajiny bránila aj studená vojna. Ohľadne tej však treba uznať, že na jej udržiavaní sa podieľali nielen hlúpi straníci z východu, ale aj tí, im na nepoznanie podobní, zo západu.

Áno, nezabúdajme na vojakov z hociktorej svetovej strany, ktorí obetovali najpravdepodobnejšie nechcene svoje životy na zbavenie sa výčinov militantných šialencov v rokoch druhej svetovej vojny.

Mysliaci ľudia by však nemali zabúdať ani na to, čo sa udialo po vojne a čo sa deje aj teraz pričinením straníkov, uzurpujúcich si právo na všetko rozhodovanie o budúcnosti krajiny, bez hocijakého zohľadnenia názorov a potrieb ostatných nestraníckych občanov.