rojko

Tie svine medvede ešte stále nechcú poslúchať. Na mikulášskeho, mestského, smradičového naháňača vôbec nereagovali. Ani krvilační snehuliaci, ani takzvaní poľovníci, ani zásahové skupiny niedžviedža brunatnego ich nedokázali zatiaľ eliminovať, ani zahnať výlučne do oblastí, ktoré im najmúdrejší regulátori prírody určili.

Dvojkrížovému trojkopčiu tak nezostalo nič iné, ako vytiahnuť zo zálohy najťažšie kalibre. Armádu, ktorá bude pri sledovaní nevychovateľných, neposlušných medveďov aj patrične ozbrojená. Určite vytiahnu zaprášené kalašnikovove samopaly, možno aj guľomety, a keď ani to nepomôže, konečne budú môcť vytiahnuť z garáže aj zuzanu. Aj nuda s kartami, múdrymi telefónmi a ešte ktovie čím v kasárňach bude konečne zažehnaná. Aj keď pri bleskových záplavách spôsobených divnými prejavmi nerozmýšľajúcimi ľuďmi ovplyvnenej klímy, si asi budú občania naďalej musieť pomáhať svojpomocne.

Pred nasadením armády na medvede sa však samozrejme muselo konať neodmysliteľné, reklamné predstavenie.

Tie svine medvede asi pozorne sledovali servilné, verejnoprávne, televízne noviny. Zdá sa, že okamžite aj patrične zareagovali.

Jeden pomýlenec z nich sa vybral juhozápadným smerom. Navštívil rodisko najznámejšieho nášho generála, a keď ho nenašiel doma, pobral sa smerom k mohyle na Bradle. Ale asi ani tam nepochodí, a neostane mu nič iné ako putovať ďalej. Možno stretne súkmeňovca, ktorý už niekoľko rokov bivakuje kdesi v okolí pôsobiska Ľudovíta Velislava.

Pravdepodobne ale nečítal dejepis, keď si to namieril do oblastí, v ktorých už v čase monarchie v roku 1856 zastrelili posledný exemplár jeho neprispôsobivého súkmeňovca, a ich dávnu existenciu pripomína už len pamätný kameň v mieste ich totálneho vykynoženia a pripomínajúci názov Medvedí chodník na Šumave.

Keby sa trochu zaujímal o aktuálne dianie v zvieracej ríši ohrozovanej každodenným konaním človeka, že vraj rozmýšľajúceho, určite by sa bol pohol radšej niekde na severovýchod.

Pri troche šťastia by po dlhom a namáhavom putovaní skôr či neskôr mohol doraziť do tajgy, kde by pravdepodobne nikomu neprekážal, a aj krvilační snehuliaci by ho mohli ohrozovať len počas zimy, v čase zamrznutia nekonečných močiarov, aj to len po prekonaní niekoľkých stoviek kilometrov, čo pri ich fyzičke a zmýšľaní asi nepripadá do úvahy, aj keď každá, hoci aj nezmyselná reklama je pre niekoho nenahraditeľná.