rojko

Nielen v dvojkrížovom trojkopčí opäť naplno rozkvitá špecifické stranícke myslenie.

Nový šéf severoatlantickej militantnej skupinky začal, v rámci samoreklamy dokazujúcej ako nová metla dobre metie, strašiť tak zlou bezpečnostnou situáciou, aká ešte nikdy na zemeguli nebola.

Ako správny don Quijote de la Mancha básní o urputných nepriateľoch, s ktorými treba nemilosrdne bojovať, a za hocijakú cenu. Pritom asi jediným jeho cieľom je získať čím väčšie sústo zo spoločného koláča na premrhanie militantmi.

Aj prekvapivo poradil odkiaľ získať viac love. Že vraj najlepšie to bude na úkor dôchodkov, sociálnych dávok a zdravotníctva.

O nasledovaniahodnom systéme zdravotníctva krajiny tulipánov sa už v dvojkrížovom trojkopčí, ani nie tak dávno, spievali ódy. Kompetentní, po dobre platenom zahraničnom služobnom výlete asi zistili, že nie je všetko zlato, čo sa blyští.

Čo sa týka možnosti krátenia dôchodkov a sociálnych dávok, by mal pán vrchný severoatlantický militant skúsiť z nich žiť aspoň pol roka v každom členskom štáte skupinky, aby pochopil, o akých chimérach nezmyselne táral.

Ešte mu pred vrátnicou špačok horí. Pred rozdávaním múdrych rád by sa mal najprv okolo seba trochu poobzerať, analyzovať získané informácie a porozmýšľať. Tiež by mu neuškodilo po večeroch si konečne opäť spomenúť na svoju základnú vojenskú službu a prečítať si Dobrého vojaka Švejka.

Dovtedy, kým získa aspoň šajnu o tom, ako funguje zdravotníctvo a sociálne zabezpečenie vo všetkých krajinách severoatlantickej militantnej skupinky, by namiesto možno dobre mienených, nepremyslených rád mal pozorne načúvať čo o tom hovorí Sancho Panza a Dulcinea del Toboso, aby netápal ako bludný Holanďan.