rojko

Uralský cestovateľ na začiatku špeciálnej operácie prehlásil, že svet už nikdy nebude taký, aký bol pred ňou. Určite bude mať pravdu. Aj menej hrozné udalosti v nás zanechávajú trvalé psychické následky.

Ľudia sa vplyvom covidu znateľne zmenili. Menej sa usmievajú a svojim chovaním sa snažia brániť hocijakému styku a zblíženiu s druhými. Na zastávke hromadnej dopravy sa mlčiace, neprístupne sa tváriace osoby, baviace sa maximálne so svojím mobilom, snažia dodržiavať vzájomnú covidovú vzdialenosť, aj keď už hrozba nákazy je veľmi malá.

V prostriedkoch hromadnej dopravy uprednostňujú ako spolusediaceho radšej svoju batožinu, a tvária sa, akoby vedľa nich stojaci spolucestujúci ani neexistovali.

Kašeľ alebo vyfúkanie nosa automaticky vyvoláva podozrievavé, znechutené pohľady okolia, aj keď dôvodom zväčša môže byť obyčajná alergia, či už sezónna alebo zo znečisteného prostredia.

Ľudia si pozorne všímajú všetky, hoci aj drobné prejavy zmeny svojho zdravotného stavu, a väčšina z nich na ne reaguje s obavami, mnohokrát väčšími, ako je potrebné. Strach z nich sa znásobuje aj z neistoty dostupnosti prípadne potrebnej zdravotnej starostlivosti.

Priateľské stretnutia kolegov a kamarátov sa akosi vytratili. Určite bude trvať roky, kým sa obnovia bez obáv o zdravie zúčastňujúcich sa, ak vôbec.

Zdá sa, že covidové problémy leteckej dopravy boli naozaj len dočasné. Túžba ľudí cestovať hocikam po zemeguli je asi oveľa väčšia ako obavy z možnej nákazy. Pri každodennom rannom pohľade z mojich okien, pri dobrej viditeľnosti, vždy znovu narátam viac ako desať lietadiel na mne viditeľnej časti oblohy. Okrem ton exhalátov zhoršujúcich životné prostredie, sa opäť vytvárajú výborné podmienky na rýchle šírenie hocijakej novej nákazy po celom svete.

Dôsledky covidu vo forme trieštenia spoločnosti, narušenia súdržnosti, minimalizácie spoločných aktivít ľudí určite privítali najmä tí, čo neradi vidia jednotný názor občanov na spoločné problémy a ich solidaritu.

Nezostáva mi nič iné, ako si zvyknúť na covidom zmenenú spoločnosť, a snívať o opätovnom zblížení občanov, aj keď to už nikdy nebude také ako pred ním.