rojko

V časoch guľášového socializmu u našich južných susedov, mnohí občania z bývalého spoločného štátu s nepredstieranou závisťou sledovali humoristické relácie ich rozhlasu a televízie, ktorým bolo dovolené kriticky, pritom humorne a pravdivo hodnotiť prešľapy vtedajších, tamojších straníkov. Určite to bolo aspoň také osvieženie po sledovaní uniformne, číro propagandisticky vysielajúcich domácich médií, ako včerajší dážď, na niektorých miestach sprevádzaný aj vyčíňaním všetkých čertova diablov, po skoro nekonečnom období sucha a teplôt, o ktorých niekoľko rokov dozadu nikto ani nesníval.

Občania dvojkrížového trojkopčia si už zvykli, že po výmene straníkov pri bohato prestretom stole, vždy v novostraníckom svete, začne systémom padajúceho lajna, výmena všetkých osôb na rozhodujúcich funkciách za nové, aktuálne kormidlujúcim stranám oddané jedince, bez ohľadu na ich vzdelanie a praktické skúsenosti. V dvojkrížovom trojkopčí sa výmena straníckych stráží doteraz obyčajne, až na malé výnimky končila na úrovni vyššieho vedenia štátnych podnikov, ale aj tých stranícky spriaznených.

Pán predseda vlády južných susedov ukázal celému zaostalému straníckemu svetu, že majú čo dobiehať.

Nielen nahradil prezidenta osobou na svoj obraz, ale šmahom ruky zmenil funkciu verejnoprávneho rozhlasu a televízie na nepoznanie.

Zbavil sa všetkých verejnoprávnych zamestnancov, okrem pár hlásateľov oznamujúcich dočasnú náhradu stranícko-propagandistických verejnoprávnych médií akýmsi poloautomatickým rozhlasovým a televíznym archívom, pár technikov potrebných na udržanie chodu archívov, vrátnikov a ich psov.

Mnohí sa potešili, keď namiesto neprestajnej straníckej propagandy si konečne mohli pozrieť alebo vypočuť množstvo zaujímavých a podnetných výtvorov z minulosti, ktoré v záplave samoreklamných straníckych programov a diskusií žiaľ nikdy nemohli preniknúť do éteru.

Mnohí budú určite za poloautomatickým archívom aj smútiť, keďže pán predseda vlády južných susedov s obrovskou pýchou oznámil zmŕtvychvstanie verejnoprávnych médií po aktuálne nasledujúcom štátnom sviatku.

Pravdepodobne naši južní susedia uvidia a začujú tých istých vedúcich pracovníkov, propagandistov, hlásateľov, ako boli zvyknutý pred veľkou reorganizáciou, len bývalí neverejnoprávni sa stanú verejnoprávnymi a vice versa.

Veľmi pravdepodobne, následkom potenciálneho existenčného ohrozenia pracovníkov médií po každej zmene straníkov u prestretého stola, už nikdy viac neuvidia a nezačujú z nových verejnoprávnych médií nič pravdivé, a žiadnu kritiku nešvárov nového straníckeho sveta, len inak orientovanú aktuálnu stranícku samovychvaľovaciu propagandu.

Ani nová sľubovaná ústava južných susedov najpravdepodobnejšie nič nezmení na výlučnom straníckom riadení krajiny, aj keď pod vedením novej straníckej metly, ktorej činnosť málokto chápe.

Veď ani Orwell by takéto hĺbkové upratovanie vo vládnucim stranám neochvejne slúžiacich verejnoprávnych médiách nevymyslel.