Po dlhšom zimnom čase spánku, odpočinku ale aj strádania prichádza prebúdzanie, začiatok nového životného cyklu prírody.
Ako prvé, verne svojmu menu, nebojácne vystrkujú svoje hlávky snežienky, niekedy ešte skutočne spod snehu. Nasledujú ich netrpezlivé scilly, hlaváčiky, poniklece. Aj cesnak medvedí sa rozzelená svojimi prvými výhonkami, neskôr pokryje les špecificky voňajúcim bielym kobercom. Potom sa už príroda rozžiari všetkými farbami kvetov a rozvonia nepredstaviteľným množstvom vôní a aróm.
Neklamným znakom jari je aj cyklické veľké sťahovanie vtáctva. Zimujúce postupne odlietajú na sever, letujúce sa vracajú z dovolenky v teplých krajinách. Objavujú sa postupne a nenápadne. Zrazu uvidíte alebo začujete bociana, prekvapí vás škriekanie trsteniarika, počujete kukučku odrátavajúcu poverčivým zostávajúce roky života. Niekedy začiatkom mája medzi poslednými migrantmi sa objavia aj naše najkrajšie sfarbené vtáčiky, včeláriky.
Jar je časom zakladania rodiny. Prvé sa aktivizujú prezimujúce vtáky, neskôr po návrate aj ostatné. Príroda je plná spevu vtákov, hľadajúcich si svojho druha alebo družku, či už na stavanie nového spoločného hniezda alebo na nasťahovanie do hotového obydlia.
K jazerám sa vydajú zástupy žiab, neraz si pani žaba nesie lenivého pána žabiaka na chrbte, len aby sa nezatúlal, aby si splnil svoju časť práce pri plodení potomkov.
V jazerách a tokoch môžete uvidieť veľké ryby, plne zaujaté rodičovskými povinnosťami.
Celá príroda sa postupne rozzelená všetkými jej možnými odtieňmi. Zeleňou čerstvých výhonkov žiariaci les sa postupne zmení na tajomný, tmavý, ukrývajúci mnohé tajomstvá prírody.
Zobúdzajú sa aj zimnospáči, medvede, zajace, sysle, jašterice aj hady.
S rozkvetom prírody nastáva aj čas prebúdzania a metamorfózy motýľov, hmyzu a chrobákov.
Koncom jari je už všetkého dostatok a prirodzení obyvatelia prírody majú hody.
Jar je aj časom mláďat. V lese spozorujete nespočítateľné množstvo drobných žabiek, putujúcich z jazierok do ochrany lesa, dúfajúcich v prežitie, napriek množstvu prirodzených nepriateľov.
Príroda aj starostliví rodičia sa snažia svoje mláďatá ukryť, aspoň do doby, kým budú schopné samostatne prežiť. Ak budete mať to šťastie a natrafíte na ne, skroťte svoju túžbu pohrať sa s nimi, pre potešenie duše by vám malo stačiť pozorovať ich z patričného odstupu, a čím skôr ich odovzdať opäť do nerušenej starostlivosti prírody a ich rodičov, ktorí nikdy nie sú veľmi ďaleko, ale vo vašej prítomnosti sa určite nebudú ukazovať.
Každý vnímavý návštevník prírody sa teší na krásu jej jarného, opätovného ožívania. Ohľaduplný a pozorný návštevník prírodu len sleduje a obdivuje, berie na vedomie, že je len jej strpenou dočasnou súčasťou a chová sa tak, aby ju čo najmenej narušenú mohol navštevovať ešte počas mnohých životných cyklov.
Ešteže máme jar. ...
Celá debata | RSS tejto debaty