rojko

Som obklopený paradoxami, ktorým ani pri najlepšej vôli, ani so zavretými všetkými telesnými otvormi nerozumiem.

Médiá tvrdia, že Tatranci uspeli. Projekt obchvatu Starého Smokovca stopli na základe petície podpísanej osemsto osobami. Nedozvedel som sa, koľko bolo medzi osemsto petičnými osobami obyvateľov z tatranských osád, ktorých sa projekt priamo týkal.

Všade inde v dvojkrížovom trojkopčí obyvatelia obcí s prehustenou dopravou bojujú petíciami a štrajkami blokujúcimi dopravu za budovanie obchvatov, len Tatranci sú akosi proti. Možno milujú prehustenú dopravu, autá parkujúce všade, svojou prítomnosťou devastujúc krásy Tatier, a možno tiež milujú inhalovať tatranský vzduch presýtený spalinami benzínových a naftových motorov.

Ale najskôr asi väčšinu petičníkov tvorili takí milovníci Tatier, ktorí by sa najradšej aj na tatranské štíty vozili so svojimi milovanými exhalátormi.

Ako sa hovorí, v každom zle sa nájde aj niečo dobré. Možno sa uvoľneným financiám poteší nejaká iná obec, ktorá doteraz darmo čakala na pridelenie zdrojov pre budovanie vysnívaného obchvatu svojej obce.

No najprekvapujúcejšie paradoxy som zachytil pri sledovaní správ z oblasti zdravotníctva.

V médiách sa neustále reklamne prevetrávajú plány budovania nových nemocníc a rozširovania tých starších, zvyšujúce kapacitu o niekoľko stoviek lôžok.

Zároveň však registrujem vyplakávanie nemocničných zdravotníkov týkajúce sa existencie siahodlhých poradovníkov na závažné úkony zdravotnej starostlivosti z dôvodu nedostatku finančného krytia technicky možných úkonov a z dôvodu výrazného nedostatku personálu nemocníc, spojeného aj so zatváraním niektorých oddelení.

Mne ako technicky vzdelanej osobe samozrejme vŕta v hlave logická otázka, načo budovať nové kapacity, keď ani v existujúcich starých nemá kto robiť?

Každý občan uvedomujúci si ciele a spôsob straníckeho kšeftovania s financiami zo štátneho rozpočtu a európskych zdrojov si môže odpovedať aj sám.