Je tu jeseň. Vyroja sa vínne mušky, ľudské aj prírodné. Hoci tie prírodné možno ani nie sú vínne, lebo sa nám vyliahnu v paneláku v kvetináčoch, aj keď víno nedorábame. Ale určite je jeseň aj časom burčiaku. Niekto chce vychutnávať jeho jedinečné chute, niekto vraj vylepšiť svoj krvný obraz, pre mňa je stimulom na zamyslenie a spomínanie.
Ako vysmädnutí študenti, majúci prázdne vrecká, sme zostavili výskumnú skupinu s úlohou vývoja alkoholického nápoja s minimálnymi nákladmi. Po mnohých analýzach a hodnoteniach vyhral návrh výroby chlebového vína. Chlieb bol zadarmo z internátnej jedálne, päťlitrový zaváraninový pohár z kuchyne. Experiment sa mohol začať.
Výskumníci pozabudli, že sa ide na týždňový lyžiarsky zájazd. Po návrate z neho, už na chodbe internátu bolo cítiť akési čudné aróma. Po otvorení izby puch násobne zosilnel. V strede izby bolo páchnuce jazierko. A v skrini božie dopustenie. Vyše polovica obsahu pohára umiestneného na čestnom mieste na hornej polici, aby sa výskumníci nemuseli zohýnať, pretiekla cez komínky odevov na nižších policiach.
Konečný produkt výskumu sa odvážil ochutnať len vedúci skupiny. S poľutovaním musel uznať, že to nechutí ako trojputňové tokajské, ani ako otelák, ríbezľák a dokonca ani ako jabčák.
Tiež v jednu peknú jeseň aktuálny predstaviteľ Žiliny, ako vychýrenej vinohradníckej oblasti, rozhodol usporiadať prvé žilinské vinobranie. Na námestí pred obchodným domom sa objavili tri pulty a na nich veľké sklenené nádoby s muštom v rôznych štádiách kvasenia. Každý mohol pozorovať búrlivý život burčiaka. Burčiak, v ktorom sa už kal začal usadzovať, pozorný predavač občas premiešal varechou, aby nič nevyšlo navnivoč.
Žilinský burčiak bol asi dobrý, keď po čase jeden milý občan sa dopracoval do nemilého stavu spôsobujúceho, že vždy po jednom kroku vpred, ho burčiak donútil spraviť tri kroky vzad. Obetaví študenti z neho po čase vymámili kde býva, otočili ho do opačného smeru s nádejou, že takto sa skôr či neskôr dostane domov.
Bystričania sa tiež asi potešili, keď sa na jarmok dostavil môj známy vinohradník Jano, ktorý podľa vlastných slov doviezol sto litrov burčiaku a predal stotridsať. Na pohľad s udivenou otázkou v očiach prezradil, že mal zo sebou aj vodu na umývanie riadu.
Nepovažujte prosím moje spomienky za antireklamu na burčiak. Kto ho má rád a je presvedčený, že mu pomôže, nech si ho dá koľko mu srdce ráči. Veď je vedecky dokázané, že aj voda podávaná ako placebo dokáže vyliečiť rôzne neduhy, pôsobením na prirodzenú, psychologicky spúšťanú, samoozdravovaciu schopnosť organizmu.
Celá debata | RSS tejto debaty