rojko

Vláda dvojkrížového trojkopčia rozhodla o znížení cestovného v októbri o polovicu vo vlakoch, o tretinu v prímestských autobusoch a neznámo ako v mestskej hromadnej doprave, ako súčasť boja proti vraj nenormálnym cenám pohonných hmôt, Cieľom je presvedčiť občanov využívať hromadnú dopravu na šetrenie svojich životných nákladov. Vraj výsledky sa budú priebežne prehodnocovať, a možno sa akcia predĺži aj na niekoľko ďalších mesiacov.

Pokiaľ sa však veľkí kohúti na smetisku zemegule neumravnia, a straníci celého sveta nezačnú hovoriť pravdu o skutočných príčinách zdražovania pohonných hmôt, akcia by mala trvať až do aleluja.

V časoch tvrdej konsolidácie verejných financií vláda prekvapivo nemá žiadny problém nájsť potrebnú kopu peňazí na kompenzáciu strát dopravcov vzniknutých na základe rozhodnutia vlády.

Je divné zneužívať mierne zvýšenie cien pohonných hmôt, ktoré zatiaľ zostávajú jednociferné, na stranícku samoreklamu. Zber fajočiek za každú cenu sa stáva exkluzívnym športom straníkov. A to nielen u nás doma ale všade v okolitých krajinách.

Vláda pravdepodobne spravila inventúru vo svojej špajze, a našla na klincoch zavesené, rušne, vozne, motorové jednotky, autobusy, rušňovodičov a šoférov na reálne pokrytie zvýšeného záujmu o cestovanie hromadnou dopravou kultúrnym spôsobom, v rámci možnej reakcie šporovaniachtivých občanov na vyhlásenú akciu. Škoda, že sa nepoobzerali v špajze aj o niečo skôr, keď ani nie tak dávno dopravcovia čarovali s vlakovými spojmi pre nedostatok rušňovodičov, a nečinne sa prizerali na rušenie rôznych liniek prímestskej autobusovej dopravy.

Okolité krajiny sa nezdržali smiechu, keď ministerstvo dopravy dvojkrížového trojkopčia v časoch, keď oni vo veľkom tempe modernizovali všetky svoje hlavné a vedľajšie železničné trate z bohato poskytovaných eurofondov, sa na medzinárodných fórach chválilo systémom obnovy náterov po grafiťákoch, prerábaním lavičiek za účelom znemožnenia ležania na nich, počtom smetiakov na staniciach a kontrolou ich vyprázdňovania, ignorujúc roky neuskutočnené investície a neexistenciu strategických požiadaviek na cieľové parametre hlavných a vedľajších železničných tratí, z hľadiska minimálne dvojkoľajnosti, elektrifikácie a rýchlosti na nich. Žiaľ vlak s bohatou nádielkou už asi ušiel.

Očakávanie presedlania pyšných, spohodlnených, samoobdivujúcich sa, súčasnou propagandou vychovaných občanov zo štvorkolesového miláčika na z veľkej časti zanedbané železnice zostane asi len snom, pokiaľ cena pohonných hmôt nebude aspoň dvojciferná. To však už nikoho nebude zaujímať, keď už reklamná fajočka bude doma.