rojko

Drevo odjakživa sprevádzalo ľudstvo počas celého života, od kolísky až po rakvu. Obkolesuje nás v prírode, ale aj v našich domovoch. Má vlastnosti nenahraditeľné ani aktuálne uprednostňovanou umelou hmotou.

Žiaľ breza a agát sa dostali do nemilosti „ochranárov“. Pritom tu boli dávno pred nimi. Po holorube lesa sa obyčajne medzi prvými nástupcami objaví breza, aj keď si nik nepamätá kedy tam naposledy rástla. Určite aj väčšina „ochranárov“ zháňa pravý agátový med, ako najlepší a najchutnejší na našom trhu. Kolári, ktorí v minulosti vyrábali poriská a rúčky na ťažké ručné náradie, s radosťou používali agátové drevo.

Drevo slúžilo aj ako obľúbené a uznávané palivo, menej znečisťujúce ovzdušie ako jeho konkurent z praveku, uhlie. Ľudia si ho cenili najmä v horských dolinách, kde sa občas v zime aj niekoľko týždňov vzduch ani nepohol. Rýchlokvasení masmediálni komunikátori síce prednedávnom tvrdili, že príčinou zhoršenej kvality ovzdušia v našej krajine je kúrenie drevom počernými. Div sa svete, už to asi nie je aktuálne, veľa ľudí sa chystá zmeniť svoj zdroj tepla. Vo veľkom zháňajú palivové drevo, asi bude tuhá zima, ako sa spomínalo v jednej anekdote.

Tiež sa všetci nesmierne tešíme na Vianoce po stromčekom v spoločnosti rodiny a ďalších dobrých ľudí.

Je však jedno drevo, ktoré obyčajne nikomu okrem seba neprináša žiadny úžitok. Stranícke drevo pred voľbami na nás hľadí na každom kroku, s úškľabkom nacvičeným pred zrkadlom, niekedy aj za pomoci úsmevového poradcu. Snaží sa nás presvedčiť, že on jediný je našim záchrancom. V sprievode obdivujúcich lízačov sľúbi všetko, aj nemožné. Úškľabok sľubotechnikuša mu vydrží do dňa výmeny pri válove. Potom má niekoľko rokov možnosť si užívať kľud a „výdobytky“ svojej funkcie, pretože je neodvolateľný. Neuškodí, ak tento čas využije aj na ohováranie neschopnosti svojho predchodcu. Vôbec mu nebude vadiť, ak aktivity začaté jeho predchodcom pôjdu do stratena, nech to stojí čo to stojí. Nanovo sa však musí aktivizovať asi pol roka pred nasledujúcimi voľbami. Nezaškodí začať míňať nepremárnené peniaze na krátkodobé projektíky, využívajúc krátkodobú pamäť voličov. Zas treba cvičiť úškľabok pred zrkadlom, vymýšľať nové revolučné sľuby, presviedčať nás, že bez neho to ďalej nepôjde a nebude mať kto dotiahnuť už začaté veľkolepé aktivity.

Na rozdiel od dobrého palivového dreva však od neho nemôžeme očakávať, že bude horieť za spoločnú vec, a už vôbec nie, že bude dávať to veľmi potrebné ľudské teplo.