rojko

Nielen učitelia a žiaci si užívajú odpočinok po dobre vykonanej práci.

Aj herci si vybrali minimálne dvojmesačnú pauzu od práce. Však načo by sa namáhali v čase, keď občania majú viac voľna prípadne aj na kultúrne aktivity a možno aj cudzinci by sa opovážili navštíviť niektoré divadlo. Ešte by sa náhodou páni umelci a pani umelkyne presilili. A divákom určite lepšie posilní imunitu návšteva kultúrnych podujatí vo vetre, mraze, daždi a čľapkanici. Aspoň si budú môcť prevetrať aj teplejšie oblečenie, dáždniky a pršiplášte.

Ani straníci nemohli dovoliť aby plebs mal dlhšie prázdniny ako oni. Veď ako by to vyzeralo. Takže do jesene bude od nich pokoj, až na malé hyperaktívne výnimky.

Aj veľká časť verejnoprávnej televízie hlivie niekde vo svete, takže divák s krátkou pamäťou sa môže opäť plnohodnotne pobaviť na nekonečnom opakovaní úspešne sa tváriacich relácií.

Pán prezident a pán minister obrany sa išli reklamne pohrať na vojačikov. Tiež asi nikomu veľmi nechýbajú, tak ako tí prv uvedení.

Len pán dočasný kapitán, neúspešný šmýkač a pašovač inostraníckych vydieračov do parlamentu, neochvejne plní Fučíkov odkaz, a neúnavne bdie, namiesto toho aby si tiež váľal šunky niekde pri mori. Nečudo, však jeho milovaná strana nie je podľa prieskumov verejnej mienky v súčasnosti veľmi obľúbená medzi nerozmýšľajúcimi ale ani rozmýšľajúcimi voličmi.

Zdá sa, že nastal tak veľký únik spriaznených straníkov za hranice všedných dní, že sa už nemá ani s kým baviť o svetlej nacionálno-kapitalisticko-demokratickej svetlej budúcnosti, asi sa preto aj trochu osamotene bojí. Náruživo vyzýva pána prezidenta aby prestal šaškovať na cvičisku a vrátil sa do pionierskeho paláca. Asi by sa pán predseda strany rád dal pozvať na nejakú návštevu spojenú s kŕmením a napájaním, pri družnej debate o budúcnosti neomylnými straníkmi úspešne riadenej krajiny.

Pravdepodobne jeho výkriky z osamelosti nebudú vypočuté. Bude si musieť nájsť nejaké iné aktivity na zvyšovanie popularity slovenskej národnej srandy.

Určite by viac pobavil opakovaním školy šmyku, tentokrát pri najdrahšej vlajkovej žrdi dvojkrížového dvojkopčia. Ak by aj neuspel, maximálne by nás pripravil o vlajkonosič hyzdiaci hradný kopec.

Ak by mu to šmýkacia fóbia nedovolila, mohol by aspoň svoje, len ním obdivované dieťa aspoň dobrovoľne od spodku až po vrchol vyleštiť. Však si to už po tak dlhej službe možno aj zaslúži. Určite by tým zožal viac pozornosti a obdivu potenciálnych voličov ako plačom z osamelosti v uhorkovej sezóne.