Každá vojna sa raz skončí, niektorá po niekoľkých dňoch a niektorá až po tridsiatich rokoch. Hystéria vyvolaná vojnovými štváčmi však vplyvom hysterézy bude pôsobiť na myslenie ľudí ešte dlhé roky po jej u ukončení.
Ani najväčší vojnoví štváči našťastie nebudú večne živí, a aj keď ich vypreparujú, okrem pár skalných prívržencov sa asi málokto postaví do radu, kvôli ich obdivovaniu.
Žiaľ terajší militanti a propagandisti presúvajú vojnovú hystériu do všetkých oblastí verejného života, krátkozrako ignorujúc skutočnosť, že aj po vojne bude život pravdepodobne pokračovať. Aj mierová spolupráca medzi účastníkmi vojny a osobami ovplyvnenými vojnovou propagandou bude nutná, pokiaľ sa medzi nimi neuplatní absolútna vzájomná izolácia.
Aj počas studenej vojny spôsobenej oneskorením hystérie predchádzajúcej vojny sa museli nájsť cesty povojnovej spolupráce v rôznych oblastiach medzinárodného záujmu.
Zúčastňujúc sa na pracovných jednaniach v oblasti normalizácie medzinárodnej dopravy som vždy, najmä počas zákulisných diskusií, cítil rôzne prejavy nevraživosti medzi účastníkmi, spôsobené nikdy nezahojenými, skutočnými aj vymyslenými krivdami z nedávnej ale aj dávnejšej minulosti. Nikdy som však nezažil, že by účastníci rokovaní zabudli na základnú ľudskú slušnosť, nepozdravili sa a nepodali si ruky, ako sa stáva úzusom počas terajšej vojnovej hystérie v rôznych oblastiach verejného života.
Možno uvidím kam to bude viesť v budúcnosti. Žiaľ to veľmi pravdepodobne vyzerá na vytváranie izolovaných spoločenstiev oddelených rôznymi, až do neba siahajúcimi betónovými, oceľovými, prípadne ostnato drôtenými plotmi, demilitarizovanými a nárazníkovými zónami, zemami nikoho alebo hocijakými podobnými brzdami úspešnej povojnovej spolupráce, ktoré už v nemalom množstve môžeme vidieť aj v súčasnosti v bývalých vojnových oblastiach, vrátane dôsledkov ich existencie na možnú mierovú spoluprácu.
Celá debata | RSS tejto debaty