rojko

Správny novinár informujúci o udalostiach verejného záujmu, by mal vedieť klásť správne otázky, keď sa chce dopracovať ku koreňu problému, o ktorom mieni informovať verejnosť, túžiacu po pravde a šmejďákmi nerušenom normálnom živote.

Redaktor verejnoprávnej televízie vycítil zápach možnej bombastickej správy, registrujúc aktivitu falošných kontrolórov práceneschopných občanov na niektorých častiach dvojkrížového trojkopčia.

Okamžite sa ako poľovnícky kopov vydal po horúcich stopách. Chytil na ulici pár nič netušiacich občanov, ktorí sa asi najviac divili samotným otázkam, a ani vo sne netušili, aká odpoveď sa od nich očakáva, iba si k spokojnosti užili možnosť už dávno vytúženého, niekoľkosekundového objavenia sa na obrazovkách.

Oslovený hovorca príslušnej poisťovne hýril dobrými radami, ako majú poistenci postupovať, keď ich navštívi nejaký kontrolór. Navrhol aby poistenci kontrolovali kontrolóra, a ak im je niečo podozrivé aby to hlásili tam kam treba.

Naivný občan očakávajúci od televízneho redaktora, zaoberajúceho sa problémami verejného záujmu, nejakú relevantnú otázku smerujúcu k odhaleniu podstaty problému opäť zbytočne čakal.

Mohol sa len diviť, a sám sebe si klásť otázky, odkiaľ asi tak mohli mať podvodnícki šmejdi informácie o tom, kto je na práceneschopnosti, a aby si falošní kontrolóri zbytočne nedrali topánky, aj o tom, kto z práceneschopných je nediskutovateľne neschopný práce, a kto z nich môže pravdepodobne byť účastníkom iného šmejdového obchodu medzi ním a zdravotníkmi, vytvárajúceho živnú pôdu pre možné vydieranie, čo je už ale náležite potemkinovsky utajovaným predmetom druhej, potenciálnej bombastickej správy.