rojko

Hýľ obyčajný

Vtáci o čosi väčší ako vrabec, ktoré si však vôbec nezaslúžia prívlastok obyčajný.

Svojim vzhľadom len potvrdzujú nekonečnú múdrosť prírody, ktorá u mnohých živočíšnych samcov uprednostňuje vyzývavý vzhľad pre odvedenie pozornosti dravcov a votrelcov od svojej rodiny a rodinného hniezda, a zároveň nenápadný, maskovací vzhľad samičiek, ktoré sa preto môžu ťažko spozorovateľne, kľudne venovať svojej hlavnej činnosti, privádzaniu potomstva na svet a starostlivosti o nasledujúcu generáciu do doby ich sebestačnosti.

Pán hýľ a pani hýlica majú na hlave čiernu kuklu, v ktorej sa úplne strácajú malé čierne oči. Nie veľmi dlhý, čierny kužeľovitý zobáčik im určite dobre slúži na prijímanie potravy.

Obaja majú čierne perie na krídlach s bielym pruhom, čierny chvost a biely zadoček.

Pán hýľ je na hrudi a bruchu operený výrazne tmavo ružovo a pani hýlica menej nápadne sivo-béžovo. Pán hýľ je na chrbte svetlo sivý, pani hýlica tmavšie olivovo-sivá.

Hýle milujú lesy vo vyšších polohách. Môžete ich vidieť aj v pásme kosodreviny. Takže pre úspešné pozorovanie je treba navštíviť sever krajiny.

Aby ani južania neprišli o zážitok, niektoré hýle sa počas zimy vyberú aj do nížin, hlavne asi z dôvodu bohatšie prestretého stola, možno však medzi nimi sú aj také čo majú radšej teplejšie miesta.

Hniezdia len na severe krajiny. Hniezda miskovitého tvaru umiestňujú na stromy a kríky. Stavebným materiálom sú úlomky konárikov, suchý mach, tráva, lišajníky, a pre pohodlie mláďat aj perie a srsť.

Hlavnou zložkou ich potravy sú semená a bobule rôznych rastlín. Zdrojom vitamínov v zime sú pre nich púčiky stromov a kríkov. Živočíšnu potravu v podobe hmyzu a chrobákov ponúkajú najmä mláďatám pre urýchlenie ich vývoja. Pri získavaní potravy dokážu robiť akrobatické kúsky podobne ako sýkorky alebo brhlíky.

V článku sú použité vlastné fotografie.