rojko

Pár rokov dozadu som bol vždy nesmierne zvedavý, prečo v každom románe opisujúcom dianie v zaoceánskej krajine zázrakov sa neustále spomínajú terapeutické posedenia u psychiatrov.

Už pomaly začínam chápať. Zaoceánska kultúra zameraná len na vlastné ja a výlučne na vlastné potreby, sa nebadateľne prikradla aj do našej krajiny, aj s príslušnými následkami na psychiku každého občana.

Nečudo, že si to všimli aj straníci, a s veľkou slávou ohlásili kýžené rozmnoženie detských psychiatrov, ktorí by mali pomôcť nespočetnému množstvu psychicky postihnutých detí.

Chvályhodný čin, ktorý však ničím neprospeje zmenšeniu počtu psychických ochorení dorastu. Ani vysnívaný zákaz používania sociálnych sietí mládežou, tiež spôsobujúcich nemalý počet psychických postihnutí, žiaľ nič svetoborné neprinesie. Zakázané ovocie chutí najviac. Stačí si všimnúť užívanie fajčiva, alkoholu a drog ratolesťami. A nielen nimi.

Vždy však platilo, že ryba smrdí od hlavy, v tomto prípade najmä od rodičov. Deti sú len nepopísaným hárkom papiera, do ktorého sa zapisujú ich pocity a potreby odzrkadľujúce v ich duši realitu okolia. Bez zmeny prostredia v ktorom deti musia nezavinene vyrastať, nemožno očakávať žiadne významné zníženie počtu psychických ochorení.

Páni straníci a pani straníčky by mali začať pri riešení psychiatrických problémov v prvom rade od seba a následkov svojich hlúpych rozhodnutí.

Nemalo by sa stávať, že pracovníci radnice, ktorej nechýbajú z pokladnice nejaké skoro tri melóny, odsúhlasia výstavbu lekárne na chodníku pred obchodom, ponechajúc z chodníka len asi pol metra široký pásik. A samoobdivujúci sa používatelia exhalátorov využívajú aj tento smiešny zbytok chodníka na parkovanie svojho miláčika. Tých pár inteligentnejších pochopí, že ten mizerný dláždený pásik je chodníkom, a zaparkuje tak, že do neho zasahuje len spätnými zrkadlami. Situácie, keď všetkým dotknutým tečú nervy, sú na dennom poriadku.

Parkovaniachtivý vodič exhalátora striehne ako jastrab na uvoľnenie miesta na chabom zbytku chodníka, a vrazí tam sledujúc len exhalátorskú konkurenciu, nevšímajúc si existenciu chodcov, ktorí nie sú reálnou parkovacou konkurenciou.

Chodci po obsadení chodníka parkovačmi, sú nútení chodiť po vozovke sa stávajú neznesiteľným tŕňom v oku vodičov nesmierne vynervovaných márnym hľadaním vysnívaného voľného miesta na parkovanie.

Takéto a podobné rozhodnutia samonominovaných najrozumnejších vytvárajú občanom dennodenne situácie neprospievajúce psychickému zdraviu chodcov ani vodičov exhalátorov, s následnou potrebou psychiatrickej starostlivosti.

Dobré ráno rodičia a sebaobdivujúci sa menej rozmýšľajúci straníci a úradníci.