rojko

Agát biely

Vyskytuje sa v podobe listnatých, na zimu opadavých stromov dorastajúcich do výšky niekoľkých desiatok metrov, s neusporiadanou korunou.

Kôru stromu má sivohnedú, vekom stále tmavšiu a hlbšie zvráskavenú.

Drevo agátu je v reze podľa veku stromu žltozelené, hnedozelené až hnedozlatavé. Je veľmi pevné a ťažké.

Na konároch sa nachádzajú ostne.

Elipsovité listy agátu sú na spoločnej stonke, oproti sebe a jedným ma konci stonky.

Kvety agátu sú biele v podobe motýlikov v spoločnom bohatom ovísajúcom strapci.

Semená sa nachádzajú v ovísajúcich sivohnedých strúčikoch.

Agát najviac obľubuje piesočnaté pôdy.

Jediným záporom agátu je toxicita dreva a listov, brániaca rastu niektorých iných rastlín v podraste agátového lesa.

Kvety agátu však nie sú jedovaté. V detstve nám slúžili ako chutná desiata alebo olovrant, keď z domu nič nenabalili.

Kvet agátu je veľmi voňavý. Na včely pôsobí skoro ako afrodiziakum alebo droga. Čisto agátový les vyslovene hučí od včiel a kľudne sa môžete pohybovať v čase medovania agátu aj v blízkosti úľov hoci len v plavkách a včely vás budú ignorovať.

Čisto agátový med je asi najlepší a najchutnejší, ktorý včely vyprodukujú u nás, a keďže nikoho nenapadne agátový les postrekovať nejakými chemikáliami, možno aj najzdravší.

Agátové drevo oxiduje a aj vo vlhkej pôde odhníva len veľmi pomaly, a len postupne od povrchu smerom do vnútra dreva. Agátový kôl alebo stĺp po niekoľkých desaťročiach bude v podzemnej časti o niečo stenčený, ale určite bude ešte dostatočne pevný na plnenie svojej funkcie. Nie nadarmo ho v dávnejšej minulosti milovali vinohradníci.

Aj do poriadnej sekery sa najlepšie hodilo porisko z agátu, ktoré sa tak ľahko nerozštiepilo alebo nezlomilo pri boji s hrčatým palivom.

Žiaľ nábytkári ho akosi ignorujú, i keď mnoho vecí u ktorých nerozhoduje hmotnosť, by mohlo byť oveľa trvanlivejších a možno aj krajších.

Agátové drevo môže byť aj dobrým palivom, aj pri teraz ospevovanej náhrade plynu a uhlia.

Napriek mnohým využiteľným vlastnostiam bol agát pôvodne pochádzajúci z južnej časti severnej Ameriky vyhlásený takzvanými ochranármi za migrujúceho verejného nepriateľa.

Pritom agát sa u nás udomácnil oveľa skôr ako osoby, ktoré ho mienia bez náhrady zlikvidovať. Napodobňujú straníkov, ktorí chcú rozkazovať vetru a dažďu, likvidujúc agáty udomácnené v zmiešaných lesoch aj celé agátové háje. Dúfajme, že príroda bude múdrejšia a silnejšia, a do času narodenia inak rozmýšľajúcich ochranárov zachová dostatočný počet agátov pre dobro budúce generácie.

Rozkazovači vetru a dažďu by mali zamerať svoju aktivitu skôr na zamedzenie ničenia prírody a ovzdušia ich egoistickými dvojnohými nepriateľmi, ktorí do neba siahajúcou hlúposťou a neukojiteľnou túžbou po vyniknutí a pohodlí ničia nielen životné prostredie ale aj svoje deti a samých seba.

V neposlednom rade by sa rozkazovači mali začať zaoberať tým, ktoré živočíšne a rastlinné druhy budú schopné prežiť v divne rozmýšľajúcimi osobami totálne zdevastovanom životnom prostredí. V dohľadnej budúcnosti bude vhodné mať v devastovanej krajine čím viac živočíchov a rastlín schopných prežiť, a kľudne to môžu byť aj hocijakí migranti. Aj to bude lepšie ako púšť bez života.

V článku sú použité vlastné fotografie.