rojko

„Česi nakúpia nové superrýchle lokomotívy. Nám neostáva nič iné len závidieť.“

Píše bombastická správa v tlači, ktorej účel si vie predstaviť len jej autor. Asi spĺňa moderné požiadavky jeho nadriadených na zaujatie čitateľa za každú cenu, hoci aj diletantsky, bez potrebného pričuchnutia k predmetu správy.

Vraj závideniavhodné rušne Siemens Vectron sú už v súčasnosti prevádzkované aj na tratiach našej krajiny. Síce len sprevodované pre maximálnu rýchlosť 160 alebo 200 km/h, takže sprevodovanie na maximálku 230 km/h pre Čechov je naozaj nóvum.

Otázka, je načo kupovať taký rušeň. Ani farmár si nekúpi najnovšie Ferrari alebo vozidlo F1 na vozenie repy po poľných cestách, ani po tých štátnych.

Aj šéf železničnej spoločnosti si pri príležitosti nedávneho dodania prvých rušňov Vectron so štítovou výmaľovkou poplakal, že s novými rušňami na 200 km/h budú môcť voziť vlaky rýchlosťou len maximálne 160 km/h. Pritom by ako veľký šéf mal mať v malíčku sám, alebo niekto z jeho odborných podriadených, vzťahy medzi triedou zaťaženia trate, nápravovou hmotnosťou vozidiel a rýchlosťou určené podľa výsledkov výskumov Medzinárodnej železničnej únie, za ktoré aj naša krajina patrične zaplatila.

Pokiaľ mi je známe, ani u našich nerozlučných západných priateľov neboli postavené žiadne nové trate s vyššou triedou zaťaženia, a vhodným geometrickým usporiadaním trate, ktoré by umožňovali prevádzku vlakov vedených novými rušňami ich možnou maximálnou rýchlosťou.

Iste, je možné jazdiť na základe nejakého diskutabilného rozhodnutia na niektorej triede zaťaženia trate aj rýchlejšie, v rozpore s vyhláškou Medzinárodnej železničnej únie, je len otázne, či je celospoločensky vhodné skracovať životnosť tratí ich nadmerným zaťažovaním, keď v dvojkrížovom trojkopčí vlastník železníc nebol schopný, z objektívnych ale najmä subjektívnych dôvodov zmodernizovať trate podobným tempom, ako hociktorý z našich susedov, schopný využiť spolufinancovanie z Európskej únie v možnej plnej miere. Takže teraz sa asi musí sústrediť na slimačím tempom pokračujúcu modernizáciu tratí, a nie rozmýšľať nad vedomým skracovaním životnosti už zmodernizovaných tratí.

K celkovému obrazu je potrebné dodať, že rozbehnúť vlak je najjednoduchší problém. Skutočné ťažkosti nastávajú, ak rozbehnutý vlak treba zastaviť.

V súvislosti s rušňami Vectron, aj samotné vozidlá zaradené do vlaku budú musieť byť schopné prevádzky určenou maximálnou rýchlosťou vlaku. Brzdy celého vlaku musia svojou konštrukciou a výkonom umožniť opakované zabrzdenie vlaku z jeho maximálnej rýchlosti na disponibilnej, zábrzdnej vzdialenosti bez hocijakého poškodenia samotných bŕzd, alebo poškodenia prepravovaného tovaru, či ohrozenia zdravia osôb prepravovaných vo vlaku bez možnosti a povinnosti používania bezpečnostých pásov. Pritom disponibilná zábrzdná vzdialenosť závisí od usporiadania trate, vrátane konštrukcie zabezpečovacieho zariadenia.

K umožneniu bezpečnej jazdy vlakov maximálnou konštrukčnou rýchlosťou rušňov Vectron treba vykonať ešte mnoho vyhodnotení a rozhodnutí. Až čas ukáže, či ich nákup za účelom využitia ich maximálnej konštrukčnej rýchlosti na vozbu vlakov na existujúcich tratiach bolo správne a závideniavhodné rozhodnutie. Možno nákup ľahších elektrických motorových jednotiek by bola jednoduchšia, ekonomickejšia a menej tŕnistá cesta k doprave vlakov vyššími rýchlosťami na modernizovaných tratiach stavaných na doteraz používanú maximálnu triedu zaťaženia trate.