rojko

Štátny železničný osobný dopravca sa chce reklamne blysnúť v očiach tých pár cestujúcich, ktorí sú z rôznych dôvodov odkázaní na železničnú dopravu, alebo sú ešte nadšencami železničnej dopravy dvojkrížového trojkopčia napriek jej stavu.

Všetci určite s potešením prijali pyšné vyhlásenie vedenia dopravcu o zavedení takzvaného servisného poplatku za nákup cestovných dokladov v pokladnici ale aj tiež úplne prekvapivo aj až trojnásobne vyššieho servisného poplatku za nákup lístka vo vlaku, aj v prípade ak v nástupnej stanici dopravca cestovné doklady nepredáva.

Zdá sa, že hocijaká lacná reklama vedenia dopravcu, nič neriešiacimi formálnymi aktivitami je lepšia ako úmorná práca za účelom skutočného poskytovania konkurencieschopnej osobnej dopravy, dostatočne rýchlej, častej a s cenou primeranou príjmom všetkých klientov.

Takzvaný servisný poplatok je v realite len trest cestujúcim, ktorí očakávajú za svoje peniaze aj nejaké fyzické služby.

Pokiaľ múdre osoby mienili zaviesť rozdielne poplatky podľa skutočne využívaných služieb jednotlivými cestujúcimi, mali asi najprv vytvoriť podrobne delené sledovanie nákladov za jednotlivé služby, elektronické aj neelektronické, a určiť cenu všetkých osobitne spoplatnených služieb postupom vychádzajúcim z ustanovení zákona o cenách.

Mám také tušenie, že elektronicko hujerské služby po zarátaní všetkých súvisiacich nákladov by boli pravdepodobne drahšie ako neelektronické, a málokto by bol ochotný za ne platiť príslušnú skutočnú cenu.

Za úvahu tiež stojí, či by najvhodnejším riešením v dvojkrížovom trojkopčí nebolo zavedenie cestovania na železnici všeobecne zadarmo, či by po zbavení sa všetkých nákladov súvisiacich s vydávaním cestovných dokladov, osobných aj vecných, nebol železničný dopravca na tom po poskytnutí obvyklého štátneho príspevku oveľa lepšie ako so zabezpečovaním predaja cestovných dokladov, nezávisle od spôsobu ich predaja.

Na niektorých miestach tejto zemegule už s cestujúcimi neplatenou dopravou majú niekoľkoročné skúsenosti, ktoré preukázali životaschopnosť takejto schémy.

Neviem si predstaviť ciele vedenia štátneho železničného osobného dopravcu, keď jednak zavádza tresty za nákup cestovných dokladov neeletronicky, čo by malo mať v budúcnosti za následok znižovanie počtu zamestnancov, pritom bigotne trvá na vystavovaní nezmyselného vlastného dokladu preukazujúceho vek cestujúcich svojimi zamestnancami vydávajúcimi cestovné doklady, namiesto všetkými rozmýšľajúcimi cestujúcimi už dlho očakávaného používania občianskeho preukazu na preukázanie veku, ktorý je mimo iného aj na to určený.

Zdá sa, že aj v železničnej osobnej doprave začína preberať riadenie procesov umelá inteligencia, podporovaná hujermi módnych, pre účely poskytovania služby železničnej dopravy nie vždy nevyhnutných, náklady zvyšujúcich technológií.

Svedčí o tom aj zavedenie takzvaného samoobslužného výpravného systému na trati Košice – Moldava nad Bodvou. Neprítomnosť vlakového personálu priniesla svoje ovocie v krátkej dobe, vo forme neviazaného chovania sa niektorých cestujúcich, výrazne sa podpisujúce pod zníženie záujmu o cestovanie nesprevádzaným vlakom na danom úseku.

Možno náhrada vlakového personálu bezpečnostnou službou na niektorých spojoch, pravdepodobne aj s vyššími nákladmi, averziu cestujúcich voči cestovaniu v nesprevádzanom vlaku v niektorých prípadoch utlmí, ale určite ju neodstráni.

Tiež bude zaujímavé sledovať, ako budú fungovať zatiaľ verejne neznáme postupy dopravcu na riešenie problémov cestujúcich v nesprevádzanom vlaku v prípade mimoriadnych udalostí alebo nehôd.