rojko

Strýčko Sam, riešiaci všetky dlhodobo neriešiteľné sváry hocikde na zemeguli ľavou zadnou, navrhol vytvoriť nové azúrové pobrežie na vojnou zničenom území.

Sľúbil odstránenie všetkých militaristických smetí, vyčistenie celého územia od stavebných sutín a vybudovanie celým svetom závidenej rekreačnej oblasti.

Sľuby, ktoré by mohol závidieť aj najväčší harlekýn a herec trnavský. Možno to aj napodobní pri najbližších straníckych voľbách v dvojkrížovom trojkopčí, navrhujúc prebudovanie všetkých osád počerných na najžiadanejšie rekreačné zariadenia. Taký priebojný sľub by mal určite väčší úspech ako päťstovky.

Aj strýčko Sam však má drobný problém. Ako sa zbaviť domorodcov. Tých pár miliónov asi málokto bude chcieť, a nie je isté, že snívajú o presťahovaní do nejakých nových táborov ďaleko od svojho rodiska.

Najvyššiemu zo semitského štátu by severný susedia mali čím skôr umožniť bezpečnú návštevu najznámejšieho tábora neďaleko Krakowa, o ktorej už dávno sníva. Mali by mu pri tom vytvoriť podmienky aby mohol sám, nikým nerušene, začať slobodne premýšľať nad minulosťou, prítomnosťou a budúcnosťou.

Je veľmi pravdepodobné, že strýčko Sam, nadšený milovník a staviteľ plotov, existujúci plot medzi budúcim novým azúrovým pobrežím a semitským štátom ponechá, zmení sa len toľko, že služobníci majiteľov novej rekreačnej oblasti budú cez kontrolné body prechádzať opačným smerom, ako bolo zvykom doteraz.

Rekreanti od strýčka Sama určite nebudú skalnými prívržencami samoobsluhy, a pre uspokojenie ich náročných potrieb bude nevyhnutná armáda poslušných, obdivujúcich sluhov, roznášajúcich nápoje s plastovými cucátkami.