rojko

Malý zelený mužíček poslušne hrajúci svoju pridelenú rolu a neochvejne dodržujúci neporušiteľné obliekacie pravidlá v pridelenom realitnom predstavení, mimo iného aj so šťastným úsmevom počas fotenia v stíhačke spolu so svojou stíhačkou, ako na dedinskom jarmoku, obvinil verejnosti sa úspešne vyhýbajúceho, cez médiá vlastnú divnú propagandu šíriaceho súdruha predsedu vlády, ako ho tituluje úspešný európsky zástupca ľudu a vlajkonosič, z vytvorenia druhého energetického frontu.

Prípad, vychádzajúc z hodnotenia časového sledu predchádzajúcich udalostí, veľmi podobný klasickému „zlodej kričí, chyťte zlodeja“ alebo ak chcete „sova hovorí vrabcovi, že má veľkú hlavu“. Tí rozhľadenejší môžu znovu otvoriť ešte doteraz nikdy a nikým nevyriešenú hádanku o tom, čo bolo skôr, sliepka alebo vajce.

Každý elektrikár vie, že na zrušenie takzvaného druhého energetického frontu stačí v mieste styku dvoch elektrizačných sústav vypnúť vypínač a odpojiť odpojovače a bude po vtákoch.

Každá vojna sa raz skončí, tak ako to bolo vo Vietname, Kuvajte, Afganistane a na viacerých iných miestach. A vždy to bolo len v závislosti na rozhodnutí niektorej vojnu priamo alebo nepriamo vedúcej strany.

Život by mal aj po vojne nejako pokračovať, a to nie vytvorením zemí nikoho medzi dvomi izolovanými, hrdými, už večnými nepriateľmi.

Najvrchnejší východných susedov namiesto rozdúchavania ďalšej nevraživosti by sa mal zamýšľať, ako, kto a prečo vlastne začal divnú dlhotrvajúcu vojnu, pokračujúcu terajšou horúcou. Prečo vznikla obrovská vnútrokrajinná migrácia z východu východných susedov na západ, a prečo vnútrokrajinní migranti sa hanbili alebo mali zakázané hovoriť o jej skutočných príčinách.

Akýsi nejasný obraz môže záujemca získať po prečítaní reportážnej knihy vojnového novinára z dvojkrížového trojkopčia, ktorí na základe vlastných skúseností dosť zaujímavo opisuje vtedajšiu situáciu na oboch stranách divného frontu, kŕmeného mäsom žoldnierov, pochádzajúcich zo známych ale aj neznámych krajín, financovaných z neznámych zdrojov, ale aj mäsom nevinných občanov nachádzajúcich sa v danej oblasti.

Ak cieľom východných susedov nie je nekonečná vojna, mali by sa vážne zamyslieť, zhodnotiť vlastné bližšie aj vzdialenejšie dejiny a začať rozmýšľať, ako by mohla krajina opäť nerušene fungovať v občanmi vysnívanom mieri, a tiež ako by mala prebiehať spolupráca so susedmi aj v terajších vojnových podmienkach, ktorá by mala byť základom pre úspešnú a pre obe strany prosperujúcu budúcu mierovú spoluprácu.