Škôlkar Jožinko sa zaujate hrá so stavebnicou, zdanlivo si nevšímajúc okolie, stavajúc svoje vymyslené, najkrajšie mesto. Mamička dáva naňho pozor z pohodlia fotelky, venujúc sa vlastným záľubám a myšlienkam.
Jožinko z ničoho nič preruší svoju dôležitú stavebnú činnosť, podíde k mamičke a hovorí: Maminka, ja už nechcem byť chlapček, chcem byť dievčatko.
Starostlivá mamička v prvej chvíli si len v duchu ponadáva, a pýta sa samej seba, ktorý pablb jej prostredníctvom ratolesti zadáva domácu úlohu riešenia takého kardinálneho nezmyslu.
Potom si však hneď uvedomí, že nikto jej pri riešení problému vzniknutého nemiestnou aktivitou hocijakých pripečených propagandistov nepomôže.
Odkázaná len na svoj vlastný rozum povie Jožinkovi: Synček môj, bež do obývačky a prines zo stola nožnice. Odstrihnem ti pipíka a zweiguľky, a budeš dievčatkom, však vieš, že oni také nemajú.
Rozradostený Jožinko tešiac sa, že bude podľa jeho požiadavky, zakričí hurá a s úsmevom uteká do obývačky.
Dlhšiu chvíľu sa nič nedeje, potom sa však Jožinko vracia z obývačky bez nožníc a so slzičkami na krajíčku a hovorí mamičke: Maminka, ja už nechcem byť dievčatkom.
Antipropaganda mamičky bola asi účinná, lebo Jožinko sa počas niekoľkých odvtedy uplynutých rokov už nikdy nechcel stať dievčatkom.
Celá debata | RSS tejto debaty