rojko

Pani stranícka zdravotná ministerka oznámila svoj plánovaný odchod z vysnívanej funkcie.

Nedivím sa jej rozhodnutiu. V rezorte, kde každý účelovo klame, asi nie je možné nič rozumné vymyslieť.

Štátni zdravotníci neustále plačú nad nedostatkom financií. Pritom finančné skupiny považujú zdravotníctvo za zlatú baňu, do ktorej sa oplatí výhodne investovať.

Štátne zdravotníctvo plánuje neustále budovať nové nemocnice, pričom niektoré, nie veľmi staré, už teraz zívajú prázdnotou.

Nehovoriac už o personálnych problémoch. Ktovie kto by mal v nových nemocniciach pracovať, keď sa lekári a sestričky zo starých nemocníc neustále vyhrážajú výpoveďami. Výpovede však obyčajne len reklamne zbierajú odborári a komorári, nakoniec sa k zamestnávateľovi ani nedostanú.

Hromadné oznamovacie prostriedky trvale cepujú za každú maličkosť aktuálneho zdravotného ministra alebo ministerku, účelovo zabúdajúc, že každé zdravotné zariadenie má svoje vedenie, zodpovedné za jeho chod, a ktoré o skutočných problémoch mlčí ako voš pod chrastou.

Je to smutné a možno aj bezvýchodiskové.

Najsmutnejšie však je, že po oznámení plánovaného odchodu znechutenej pani ministerky sa okamžite našiel pán politológ z jednej považskej univerzity, aby verejnoprávne, neodborne skritizoval jej manažérske schopnosti.

Áno, v takzvanej demokracii je najvhodnejšie si do osoby, ktorá je v obrovských psychických problémoch súvisiacich s rozhodovaním o svojich možnostiach prispievania k rozvoju rezortu, si ešte poriadne kopnúť.

Škoda, že pán politológ sa nepozrel na problémy zdravotníctva a celej spoločnosti z pohľadu svojej odbornosti.

Pravdepodobne má strach z pravdivého politologického hodnotenia vývoja dvojkrížového trojkopčia. Nepodlízavé, nestranné, politologicky odborné hodnotenie by mu žiadni straníci neodpustili. Strach o vlastnú existenciu je určite silnejší ako hovoriť vecnú, mnohým neprijateľnú pravdu z pohľadu vlastnej odbornosti.