rojko

Každý rozmýšľajúci človek vidí a uvedomuje si, že dvojkrížové trojkopčie smeruje do záhuby, alebo aspoň do trvalej agónie.

Tak ako sa dvaja hrdí, arogantní straníci občanov neopýtali na ich názor na delenie bývalej spoločnej republiky, tak isto sa nevzdelaní stranícki diletanti nikdy nepýtali na názor občanov, ohľadne očakávanej organizácie riadenia krajiny.

Všade sa natlačili stranícki samozvanci, ktorí väčšinou nevedia ani to, kde je sever.

Vážení takzvaní zástupcovia ľudu vo výlučne straníckom košiari zjavne ešte neprekonali svoju pýchu a lenivosť, a nedali si ani trochu námahy potrebnej na prečítanie a pochopenie ústavy. Pravdepodobne by už štekajúce psi košiara neobviňovali zo všetkého zlého čo sa v krajine deje len pána predsedu vlády a celú vládu, ak by po náležitom štúdiu ústavy pochopili postavenie a úlohy zákonodarnej a výkonnej moci, a začali by v rámci možností daných ústavou konať. Pokiaľ konanie v rámci ústavy nemôže viesť k ničomu normálnemu pre jej nedostatky, asi je na čase ju vhodne zmeniť.

Žiaľ pretrvávajúci chaos vyhovuje najmä straníkom a ich priateľom loviacim v mútnych a špinavých vodách.

Potvrdila to aj bývalá pani ministerka výstižným doplnením reklamného sloganu „Slovensko je skvelé miesto na život, môžu si to povedať kšeftári, ktorí v predražených tendroch, vďaka známostiam, okrádajú občanov Slovenska“. A jej slovám možno aj veriť, keďže bola na dosť vysokom poste v koalično-straníckej mašinérii, a určite má dostatočné množstvo praktických skúseností a príslušných informácií. Škoda, že ich nikdy nesprostredkuje pomáhačom a chráničom.

Demokraticky sa tváriace, výlučne stranícke diktatúry na celej zemeguli dennodenne dokazujú, že tadiaľ správna cesta k spokojnému životu občanov nevedie.

Som veľmi zvedavý, či sa v čisto straníckom košiari nájde jedna čierna ovca, požadujúca začať rozmýšľať, kde je vlastne sever? Aj keby sa taký odvážlivec našiel, ostatní, výhody výlučne straníckej diktatúry užívajúci kolegovia a priatelia ho isto okamžite uzemnia.

A občanom snívajúcim o lepších zajtrajškoch neostane nič iné, ako si občas vypočuť pravdivé, pritom zúfalé výkriky do tmy, od straníkov nachádzajúcich sa momentálne mimo dosahu k prestretému válovu.