rojko

Šípková Ruženka z paláca pionierov a mládeže sa neočakávane kriticky vyjadrila k spoločenskému dianiu v dvojkrížovom trojkopčí.

Vyslovila myšlienku, „K demokracii nepatrí snaha o politické ovládnutie médií“.

Zaujímavá myšlienka, zasluhujúca si malé zamyslenie.

Naozaj v nejakej demokracii môže byť do určitej miery aktuálna. Pretrvávajúca totálna stranícka diktatúra dvojkrížového trojkopčia však asi nemá s demokraciou nič spoločné. Takže ktovie komu bolo vyjadrenie určené?

Vychádzajúc z definície pojmu politika, je prirodzené, že každá politika potrebuje svoju hlásnu trúbu, ako stranícka, tak aj demokratická. Žiaľ ani šípková Ruženka nemá pravdepodobne jasno ohľadne rozdielu medzi pojmami demokratická politika a aktuálnym straníckym vládnutím a propagandou, alebo to z neznámych dôvodov tají.

Neviem, prečo ju trápi akurát stranícke ovládnutie médií pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, a prečo si počas celého svojho pôsobenia nejak extra nevšímala ovládnutie celého života spoločnosti vždy aktuálnymi koaličnými straníkmi a ich vernými prisluhovačmi, na úkor nemožnosti kontinuálneho vývoja a rozvoja vo všetkých oblastiach.

Tiež si asi nevšimla, že stranícka politika v dvojkrížovom trojkopčí sa stala obyčajným šmejďáckym obchodovaním, takzvane transparentne využívajúcim vo veľkej miere financie z neznámych zdrojov, ktoré určite nepodporujú straníkov nezištne.

Čo s tým? Asi nič. Totálna stranícka diktatúra si nastavila pravidlá tak, aby občania mali možnosť iba zvoliť samých seba nominujúcich straníkov, ale nemôžu žiadnym spôsobom tých nič nerobiacich, neschopných a inak spoločensky škodiacich odvolať.

Keďže opozičné stádo straníckeho košiara si myslí, že vie čo by sa nemalo robiť, a skoro všetci aktuálni straníci v košiari už boli v opozičnom aj koaličnom stáde, mohli by pani straníčky a páni straníci, koaliční aj opoziční, spolu urobiť zoznam nimi opozične, či koalične kritizovaných nešvárov straníkov, ktoré aj sami vidia, a vypracovať aspoň etický kódex straníka dvojkrížového trojkopčia, a začať ho dodržiavať ako vlastné spoločné stranícke desatoro.

Možno pri prvej spoločne vykonanej práci by pochopili prečo boli vlastne zvolení, keď osoby a orgány, ktoré majú možnosť sledovať ich činnosť a minimálne kritizovať ju, ak nie trestať, sú stále nejak prispané.

Žiaľ moje očakávanie určite zostane len utópiou.