rojko

Josef Švejk, literárne najznámejší vojačik na zemeguli, ktorý po svojej dlhej šašovskej anabáze, ocitnúc sa v priamej frontovej paľbe, s nádejou a strachom v očiach na plné hrdlo kričal „Nestrieľajte, tu sú ľudia!“, by onemel úžasom z nepoučiteľnosti všetkých militantov, vrátane tých z vlastnej krajiny.

Ani zrada dočasných predstieraných priateľov, ukutá najprv s fúzkatým maliarom a neskôr so straníkom s prebujneným obočím, rozdávajúcim mľaskavé tovariščovské bozky, sa asi nevryla dostatočne hlboko do militantnej mysle niektorých jedincov. Vlastne sa niet čo čudovať, veď ani nemohla, však v tom čase ešte neboli ani v pláne, alebo len cikali niekde do piesku.

Ani hrajkanie sa zelených socialistických mužíčkov na vojačkov, ktorí pri rannom rozdelení, po celonočnom, celoútvarovom opijáši, v rozgajdanej uniforme, s nedbalo, nakrivo nasadenou brigadírkou, prekonávajúc pretrvávajúcu opicu, koktavo ale hrdo hlásili „Súdruh veliteľ, počas mojej služby sa nič zvláštneho nestalo.“ pravdepodobne nezanechalo žiadne dejinné stopy.

Asi ani po veľkom novembrovom štrnganí sa u demokratických mužíčkov, hrajkajúcich sa na vojačkov, nič zvláštne nestalo, akurát sa výrazne zmenila výstroj a výzbroj.

Militanti celého sveta sa s uspokojením a hrdo tvária, že nečinná Organizácia spojených národov vznikla len preto, aby vyvolení straníci mali možnosť za peniaze daňových poplatníkov cestovať po svete, a neotravovať ich nejakými protivojnovými výmyslami.

Počas existencie rozpojených národov, by sa mohol nájsť niekto rozumný a vplyvný, kto by dvom nezmieriteľným, večne sa bijúcim najväčším militantom dokázal vysvetliť, že ostatná mierumilovná časť sveta dokáže nejako strpieť ich nekonečnú vojnu medzi sebou, studenú aj horúcu, pokiaľ budú bojovať doma na svojom území. Beringov prieliv a jeho okolie, svojimi prírodnými danosťami, je ideálnym miestom na ich nekonečné, hrdé porovnávanie svojich síl a úrovne militantnej techniky.

Aj Josef Švejk by sa v tom prípade mohol prestať vrtieť v hrobe ako ventilátor, a jeho duševní spriaznenci by sa mohli konečne plne venovať nejakej, všetkým prospešnej, tvorivej práci,