rojko

Veverica obyčajná

Najmilejšie zvieratko našich lesov.

Srsť má rozmanitých farieb od sivo ryšavej, cez bledšiu alebo tmavšiu hnedú až po čiernu. Na brušku má bledú, skoro až bielu srsť. Na ušiach má výrazné štetiny.

Dlhý husto osrstený chvost mu dobre poslúži na riadenie letu počas veľmi dlhých skokov zo stromu na strom.

Potravu si vyhľadáva aj na zemi, ale najmä v čase jej prebytku ju aj zahrabáva do zeme, čím pomáha pri rozmnožovaní lesa, lebo ju už asi nenájde pred jej vyklíčením. Pri pohybe po zemi sa občas pre pozorovanie okolia stavia aj na zadné laby, aby mal lepší výhľad.

Pomocou dlhých pazúrov na labkách sa veľmi šikovne a bezpečne pohybuje v korunách stromov, ale aj po ich kmeňoch. Tiež mu nerobí žiaden problém liezť dolu hlavou.

Niekedy, keď zbadáte v blízkosti veverice vranu, tak tá určite čaká na možnosť uchmatnutia vevericou otvoreného alebo olúpaného plodu stromu, keďže sama má ťažko vlastnými silami vyriešiteľný problém s ich olúpaním.

Veverice si buď postavia vlastné hniezdo z konárikov, listov, trávy a machu, alebo využijú opustené vtáčie hniezda, ale aj dutiny stromov.

Hlavnou zložkou ich potravy sú plody stromov a kríkov (orechy, oriešky, semená zo šišiek ihličnanov), ale jedia aj rôzne bobule, hmyz a červíky. Na jar pre rýchle doplnenie vitamínov obľubujú chrumkavú novú trávu, aj čerstvé výhonky stromov a kríkov.

V zime využívajú potravu uskladnenú v čase jej prebytku v lete a na jeseň. V zime sú málo aktívne a obyčajne ju prečkajú v pohodlí svojho obydlia.

Stretnete ich v lesoch, v ktorých rastú stromy a kríky poskytujúce ich uprednostňovanú potravu. Radi využijú aj ponuku vtáčích kŕmidiel.

Najskôr si ich všimnete, keď sa so špecifickým zvukovým prejavom naháňajú na stromoch.

Pre zaručený úspech pri ich pozorovaní je vhodným miestom napríklad aj Warszawský kúpeľný park, kde sa ich vyskytuje ohromné množstvo, pre radosť detí, z ktorých sa niektoré s vevericami poznajú tak dobre, že po zavolaní jej mena pod stromom, si oslovená veverica určite príde pre svoju dennú dávku maškrty.

V článku sú použité vlastné fotografie.