Najvyšší predstavitelia dvojkrížového trojkopčia v sprievode pomáhačov a chráničov, ale aj priateľov si usporiadali sterilnú vlastnú oslavu národného povstania, v dôstojnej, komornej atmosfére, bez účasti hocijakej, potemkinovským demokratom nepohodlnej, hlučnej skupinky.
Mne to samozrejme nevyhnutne pripomenulo Píseň neznámeho vojína od Karla Kyla.
Najmä ma zaujalo, že dôstojnú, komornú, sterilnú oslavu si usporiadali tie isté osoby, ktoré ešte pred nedávnom vyzývali k tolerancii inakosti. Možno si myslia, že najlepšie funguje spoločnosť, ktorá žije rôzne, izolované, paralelné životy, bez spoločných činností a cieľov. Pravdepodobne nadobudli svoje neomylné skúsenosti na niektorej inej obývanej planéte.
Na základe osobných skúseností tvrdím, že neexistuje žiadny normálny spoločný život, či už rodinný alebo spoločenský, bez spoločných aktivít a cieľov.
Nech univerzum pomôže občanom našej krajiny prestať blúdiť v nanucovaných paralelných životoch a nájsť cestu k tolerantnému, vzájomnému spolužitiu, pretože od svojich volených zástupcov to podľa ich činov asi nemôžu očakávať.
Celá debata | RSS tejto debaty