rojko

Nie tak dávno, v čase verejne ohlasovaného, ohromného rozvoja demokracie a slobody, ma vánok pracovných povinností opäť zavial do hlavného mesta našich západných susedov.

Majúc skoro ráno kúsok voľného času, som sa rozhodol trochu nostalgicky prehliadnuť časť, aj môjho bývalého hlavného mesta.

Leniví turisti, s výnimkou niekoľkých od Žltej rieky a z krajiny vychádzajúceho slnka, očakávajúcich internetom preslávený východ slnka nad Karlovým mostom a vežami Starého mesta, aj domorodci ešte spali spánkom spravodlivých. Ani obchodíky s pražskoruskými suvenírmi ešte neboli otvorené, takže som si mohol užívať nerušenú prehliadku ľudoprázdneho Starého mesta a Malej strany, ak som si vedome nevšímal nesmierne množstvo všade parkujúcich áut.

Po vystúpaní na námestie pred hradom som mimo tradičnej nehybne stojacej hradnej stráže zbadal aj pultíky, za ktorými ako kofy na tržnici stáli v družnom rozhovore ozbrojení ochrancovia demokracie a slobody našich susedov.

Priblížiac sa k nim som slušne pozdravil a poprosil som, či môžem navštíviť verejne prístupné časti hradu.

Pán veliteľ mi vysvetlil, že sa to možno môže stať, ale až po úspešne absolvovanom protiteroristickom striptíze zvrškov, dôkladnom omacaní a podrobnej kontrole obsahu mojej batožiny. Pekne som mu poďakoval za vyčerpávajúce informácie a prezradil som mu, že si hrad stovežatej asi znovu prehliadnem až keď to budem môcť vykonať ako slobodný, nepodozrievaný človek.

Svetlo na konci tunela sa objavilo po zvolení nového pána prezidenta, ktorý začal uvažovať o zrušení osobných prehliadok pred vstupom do verejného priestoru hradu. Žiaľ asi osoby páchajúce len im vyhovujúce dobro na ostatných ľuďoch, večne rozsievajúce zlo, nenávisť a hľadajúce vždy a všade domnelého nepriateľa asi boli silnejšie, a namiesto zrušenia všeobecných osobných prehliadok si vynútili aspoň zavedenie náhodných osobných prehliadok návštevníkov hradu.

A mne nezostáva nič iné, ako čakať na skutočnú demokraciu a slobodu, aby som mohol slobodne navštíviť hrad stovežatej, ale aj mnohé iné strážnikmi demokracie chránené zaujímavé miesta na zemeguli. Žiaľ pri súčasnom smerovaní a tempe rozvoja pseudodemokracie a pseudoslobody sa toho len veľmi nepravdepodobne dožijem.