rojko

Rybárik riečny

Jeden z našich najkrajšie sfarbených vtáčikov. O niečo väčší ako vrabec. Kapucňu a fráčik tmavomodrý, s bledšie modrými škvrnami, na krku biely šálik, spodné oblečenie tmavo oranžové.

Dlhý čierny zobák lovca, krátky chvostík, kratučké nôžky, čím niekedy pripomína tučniačika.

Stretnúť ho môžete pri stojatých aj tečúcich vodách.

Obyčajne vysedáva na kríkoch vedľa vody, suchých konároch nad vodou alebo na starých pňoch vo vode.

I keď je výrazne farebný, vzhľadom na veľkosť si ho ťažko náhodne všimnete. Stačí však počúvať, a svojím jedinečným hlasovým prejavom nechtiac upozorňuje na svoju prítomnosť.

Je veľmi plachý a ťažko sa k nemu približuje.

Živí sa hlavne malými rybkami, zriedkavejšie obojživelníkmi alebo chrobákmi.

Počas lovu sedí na konári nad hladinou, po spozorovaní koristi sa strmhlav vrhá za ňou do vody. Veľmi zriedka sa vznáša na jednom mieste vo vzduchu nad vodnou hladinou, s nasledujúcim strmhlavým útokom na koriť vo vode.

Hniezdi v norách, ktoré si hĺbi v strmých brehoch s mäkšou pôdou hrabaním a dolovaním pomocou zobáka. Dvakrát do roka vychová päť až sedem potomkov.

Čas starostlivosti o potomkov je asi aj najvhodnejším časom na ich pozorovanie, keďže sú plne zaujatí obstarávaním potravy pre dorast.

V zime od nás neodlietajú. Najťažším obdobím pre ich úspešné prežitie sú dlhodobé silné mrazy. Našťastie doteraz ich vždy prežil dostatočný počet. Nie náhodou ho naši západní susedia volajú ledňáček a južní jégmadár.

Paradoxne globálne otepľovanie im uľahčí zimné prežívanie. Žiaľ vymieranie života v prehriatych vodách a vysychanie čoraz väčších tokov a jazier bude pre nich obrovskou skúškou prispôsobivosti nepriaznivým zmenám ich prirodzeného životného prostredia.

V článku sú použité vlastné fotografie.