rojko

Podľa ministerstva zdravotníctva nedostatok liekov zhoršujú ľudia, ktorí ich škrečkujú doma, pre istotu.

Na konci prekliateho socializmu podobne postupovali straníci, ktorým sa všetko vymykalo z rúk. Zdá sa, že terajšie dočasne poverené skapínajúce kone musia začať kopať do iných, aby hanba z neodbornosti a neochoty pracovať bola rozdelená tak, aby im ešte ostala nejaká nádej úspešne sa dostať do košiara pri najbližších straníckych voľbách.

Podľa vyjadrenia ministerstva bolo zlikvidovaných za rok dvesto ton liečiv. Samozrejme, použité číslo bez ďalšieho členenia hrá kopajúcemu koňovi do karát. Takto vychádzajú štyri kilá na občana. Keby sa číslo rozdelilo na lieky vrátené občanmi, lieky vrátené zdravotníckymi zariadeniami, lieky s prekročenou lehotou spotreby alebo z iného dôvodu vyradené lekárňami, výsledok by bol určite iný a mal by väčšiu výpovednú hodnotu o skutočnom zdroji problémov. Neviem, či si aj straníci uvedomujú, že nikto nevie spraviť presný plán a vždy musia zostať nejaké nespotrebované lieky v zdravotníckych zariadeniach, ale aj v domácnostiach. Možno by ich v domácnostiach bolo menej, keby bola dostupná zdravotnícka starostlivosť a lieky vždy a všade. Prečo tak nie je, vedia najlepšie straníci, ktorí sa tvária, že túto krajinu riadia.

Voľakedy sa veľká časť liekov vyrábala aj doma. Teraz už pravdepodobne skoro všetky dovážame zo zahraničia. Samotné ministerstvo uvádza, že podnikatelia opätovne vyvážajú už dovezené lieky na trhy, kde ich môžu predať oveľa drahšie a zarobiť si bez toho, aby sa museli namáhať nejakým vývojom a výrobou liekov.

Aktuálne najviac chýbajú antibiotiká, lieky na tlmenie teploty a bolesti. Som prekvapený, že v dvadsiatom prvom storočí, za pomoci všade dostupnej výpočtovej techniky, nie sú zodpovedné orgány schopné zostaviť plán potreby liečiv a včas uzavrieť zmluvy na ich dodanie v čase pred ich očakávanou potrebou. Najviac som rozčarovaný z dôvodu, že to vedeli pracovití občania vykonať dávnejšie, aj len za pomoci papiera, pera a kalkulačky.

Už len straníci od našich západných susedov majú revolučnejšie myšlienky od našich, keď obviňujú občanov z vytvárania inflácie tým, že sú ochotní zaplatiť sto sedemdesiat korún v reštaurácii za vyprážaný syr. Poznajúc mojich priateľov spoza Moravy som presvedčený, že každý by si radšej kúpil vyprážaný syr lacnejšie, prípadne by ho prijal aj ako pozornosť štátu alebo podniku za nekresťanské zbíjanie.

A mne zostáva len naďalej snívať, že do štátnych funkcií budú zaraďovaní len občania ochotní a schopní odborne pracovať, nezávisle od straníckej alebo inej príslušnosti a nie neodborné, potenciálne skapínajúce kone.