rojko

Všetko raz skončí. Nastal čas. Pani prezidentka sa rozlúčila s funkciou, službou občanom aj s domom pionierov a mládeže. Lúčenie je obyčajne aj časom spomínania.

Ako hrom z jasného neba pôsobil postup občianskej aktivistky za zabránenie vybudovania skládky smetí v Pezinku na úkor iných obcí do druhého kola prezidentských volieb. Jej súperom bol vyčačkaný, vykozmetikovaný straník, s pred zrkadlom úporne precvičovanými úškľabkami.

Na tradičnom pivnom upevňovaní kolegiálnych vzťahov sa moje kolegyne netvárili príliš nadšene. Ja som ich presviedčal, že zrovna teraz majú jedinečnú, možno už nikdy neopakovateľnú príležitosť podporiť svoju rodovú rovnosť, pokiaľ to s ňou myslia naozaj vážne.

Našťastie sa môj sen napriek ich váhaniu splnil, a namiesto ortodoxného straníka občania zvolili dámu, a s ňou aj nádej na inú, možno jemnejšiu, všetkým prospešnú politiku.

Určite to nemala ľahké. Nevyšla ani z jednej zo strán zastúpených v čisto straníckom košiari, takže asi márne očakávala hocijakú reálnu podporu od nich.

Počas funkčného obdobia zažila ťažké časy. Straníci v košiari a vo všetkých nimi obsadených funkciách sa menili častejšie ako špinavá bielizeň. Neznesiteľným tŕňom v očiach straníkov sa stala najmä svojou občasnou, nimi vynútenou kritikou nehanebných straníckych móresov. Neplniac moje očakávania, mi v kritických situáciách v živote spoločnosti pripomínala trochu prispatú šípkovú Ruženku.

Hovorí sa, že najlepším výchovným prostriedkom platným aj na arogantných, samoľúbych, len svoje potreby napĺňajúcich straníkov je malý dvor a veľký bič. Myslím, že pravdivé, nezastierane vyslovené slová sú oveľa účinnejšie, ako to nám všetkým už dokázal prvý prezident dvojkrížového trojkopčia pri ohrození existencie svojho potomka.

Určite sa ohromne ťažko pani prezidentke pracovalo v podmienkach, keď navzájom sa nenávidiaci stranícki herci a cirkusanti denno-denne sejú vietor, ktorého následkom občas býva búrka s ohrozením zdravia a života niektorých osôb, keď spoločnosť nemá žiadne spoločné sny a ciele, keď výlučne stranícke záujmy sa klamlivo vyhlasujú za celospoločenské.

Možno mohla pani prezidentka vykonať viac na zlepšenie života všetkých občanov bez ohrozenia seba a svojej rodiny. To nech posúdi sama.

Stranícky výkvet dvojkrížového trojkopčia určite nie je priaznivcom pozitívnych zmien slúžiacich na zlepšenie nálady a života všetkých občanov, nielen ich samých, ani k tomu nie je náchylný. Možno aj preto pani prezidentka po dlhom uvažovaní odmietla znovu na funkciu kandidovať.

Čo teda popriať bývalej pani prezidentke?

Nech si v prvom rade výdatne odpočinie od dlhodobo trpeného straníckeho marazmu. Keďže je ešte mladá, a nečinný život by jej vôbec nesvedčil, nech si nájde nejaké zmysluplné aktivity, v ktorých bude môcť uplatniť svoje vlohy v prospech všetkých dobrých občanov, ktorí si to určite zaslúžia, dostatočne vzdialene od nekultúrnej, samoobdivnej, arogantnej, len sebe výhodnej straníckej politiky.