rojko

Nie tej slovenskej, ale skutočnej, aj s pár praktickými skúsenosťami, ktoré by mohli niekomu pomôcť.

Po prílete na dopravu z letiska je vhodné použiť taxislužbu alebo hromadnú autobusovú dopravu. Ďalšou možnosťou je prenájom auta, treba však mať na pamäti, že je tam ľavostranná doprava so svojimi špecifikami. Väčšina chodcov je asi zo zahraničia, lebo na chodníku sa málokedy ľavostrannosť chôdze uplatní.

Taxislužba sa objednáva centrálne v kancelárii na letisku, ale aj v meste, kde aj vopred zaplatíte stanovenú cenu. Ušetrí vás to od nepríjemného stretnutia s potenciálnymi zbojníckymi taxikármi, podobnými tým slovenským, ktorí vám oznámia horibilnú cenu za dopravu až v cieli vašej cesty.

Na autobusovú dopravu je vhodné zaobstarať predplatný lístok, buď flexibilný alebo sedemdňový podľa dĺžky pobytu. Jednorazový lístok môžete kúpiť aj u vodiča, ten je platný dve hodiny od zakúpenia a je prestupný.

Presnosť v autobusovej doprave veľmi neočakávajte, je závislá najmä od zápch spôsobených množstvom áut, aj keď zahraničné stretnete len výnimočne. Na zastávke musíte kývať vodičovi, ak sa chcete odviezť. Autobus nie vždy zastaví, keď je už plný, musíte počkať na ďalší. Vodič je zákonom chránenou osobou, všetci plne rešpektujú jeho pokyny, bez hocijakého odvrávania.

Napriek všetkým negatívnym hodnoteniam hromadnej autobusovej dopravy na internete, som sa nestretol s väčšími neriešiteľnými problémami, mimo nemožnosti dodržania cestovného poriadku vyplývajúceho z preplnených ciest.

Na dopravu môžete využiť aj kompy medzi Valettou a Sliemou, Valettou a trojmestím, tiež medzi samotnou maltou a ostrovom Gozo.

Cyklistov je veľmi málo, cesty sú na mnohých miestach veľmi úzke, cyklistické chodníky sa nájdu len sporadicky.

Pribaľte si adaptér elektrickej zásuvky z britského systému na európsky, ak nie, je všade ľahko zakúpiteľný.

Prvé vám padnú na Malte do oka budovy z bledého vápenca s typickými mierne vystupujúcimi drevenými zasklenými balkónmi. Tiež si všimnete všadeprítomné vojenské opevnenia a strážne veže na pobreží, postavené všetkými generáciami militantných obyvateľov a kolonizátorov ostrovov Malty.

Môžete sa oboznamovať so zachovalým vecným dedičstvom počnúc od tretieho až štvrtého tisícročia pred našim letopočtom, vo forme megalitických sakrálnych stavieb, keď ideálom krásy boli osoby s oveľa väčšou nadváhou ako v prípade vestonickej Venuše, ktoré asi bolo ľahšie preskočiť ako obísť dokola, cez všetky obdobia vplyvu fenícijčanov, rimanov, francúzov, britov až do obdobia dnešnej samostatnej Malty.

Môžete si vytvoriť vlastný názor na doteraz vedecky jednoznačne nedokázaný účel rýh na vápencových svahoch, podobajúcich sa na vyjazdené koľaje.

Malta bola vždy vábivá svojou polohou v Stredozemnom mori medzi Afrikou a Európou. Winston Churchill ju považoval za nepotopiteľnú britskú lietadlovú loď.

Významnú dejinnú stopu zanechali aj veľmajstri maltézskeho rádu, a to nielen v podobe výstavby a rozvoja ostrova v čase svojej moci, ale aj v podobe menej slávnej inkvizície.

Na Malte stretnete zmes rás a národností. Napríklad vodiči autobusov sú väčšinou indovia, pravdepodobne potomkovia rikšiarov z obdobia britskej kolonizácie. Aj v službách pracuje mnoho ľudí pôvodom z Afriky alebo ďalekého východu.

S otvorenou netoleranciou sa však stretnete len výnimočne.

Keďže sa na Malte nenachádzajú žiadne vodné zdroje mimo dažďa, pitná voda, ale aj voda na polievanie sa dováža.

Napriek tomu sa jej nemusíte obávať, skôr budete mať prípadné žalúdočné problémy z dôvodu neobvyklého korenenia alebo spôsobu prípravy jedál.

Pobrežie ostrovov Malty je neustále bičované morom, jeho veľkú časť tvoria vysoké útesy a skaly, takže milovníci plážovania na piesočnom pobreží si neprídu na svoje.

Celý ostrov je na vápencovom podklade, s najvyšším bodom okolo dvestotridsať metrov nad hladinou mora. Príroda je veľmi skromná, väčšinou len vo forme nízkych porastov.

Všetky obrábané políčak sú ohradené kamennými múrmi, chrániacimi pred eróziou vetrom a dažďom malú úrodnú vrstvu zeminy.

Prirodzené lesné porasty sa nevyskytujú, aj parky v husto zastavaných mestách len veľmi malé a v obmedzenom množstve.

Napriek tomu, že jedným z obľúbených jedál je zajac, v prírode som ho nespozoroval, je tu však veľa mačiek, o ktoré sa malťania príkladne starajú ako indovia o kravy.

Zo živočíchov tu bežne stretnete jašterice, holuby a vrabce. Aj keď sa jedná o ostrovy v mori neobjavujú sa tu bežne čajky ani pelikány. Stretnete tu len divé kačice, a výnimočne keď máte šťastie uvidíte domácu maltézsku čajku.

Vtáctvo sa tam vraj nachádza vo väčšom počte v zime, keď sem prilietajú tie, ktorým sa už nechce ďalej do Afriky.

Čo mňa výnimočne potešilo, bola absencia veľkoplošných reklamných tabúľ. Aj skoro všetky poštové schránky sú označené nápisom „nie pre hocijakú odpadovú poštu“. Počas pobytu na Malte som sa oslobodil od vyškierajúcich sa straníkov a iných duchaplných výtvorov sebestredných marketingových špecialistov. Stálo to za to.

Ako sa hovorí, je lepšie raz skúsiť na vlastnej koži, ako mnohokrát o tom len počuť.