Pán dočasný kapitán, erektor široko-ďaleko najdrahšej vlajkovej žrde, neúspešný šmýkač, ale pritom najúspešnejší pašovač inostraníkov do výlučne straníckeho parlamentu, začal rozmýšľať. Mieni asi prekonať aj zaoceánsku pseudodemokraciu dvoch strán. Myslí si, že v dvojkrížovom trojkopčí by úplne stačila jediná politická strana.
Ktovie či tým myslel tú svoju? Ako by našiel sto päťdesiat oddaných členov svojej strany, keď nedávno bol odkázaný na pašovanie inostraníkov, transformujúcich sa po voľbách na vydieračov funkcií a teplých stoličiek?
Demokraciu vyhlásil za nie najlepší nástroj riadenia štátu. Divím sa mu, kde získal skúsenosti o nejakej skutočnej demokracii oprávňujúce ho sa k nej hocijako vyjadrovať, keď vzhľadom na svoj vek a život v dvojkrížovom trojkopčí mohol zažiť prakticky iba jednostranícku alebo multistranícku nadvládu straníckych vyvolencov?
Prekvapuje ma len, že svoje úspešne rozbehnuté rozmýšľanie zastavil na úrovni jedinej strany. Kľudne mohol pokračovať aj smerom k jedinému straníkovi, ktorý by si mohol robiť bez obmedzení všetko o čom sa mu sníva. To by však už nafľusal aj do polievočky iných, ideologickou propagandou vymyslených tvorov.
Bude nesmierne zaujímavé, ako sa zatvária na túto revolučnú myšlienku ostatné stranícke stáda, snívajúce o možnosti priživiť sa na štátnom rozpočte, či už koalične, opozične alebo hoci aj mimoparlamentne.
A bežní rojkovia budú naďalej snívať svoj sen o skutočnej bezstraníckej demokracii, v ktorej sa na všetky štátne funkcie zaraďujú odborne znalé a vzdelané osoby, na základe skutočne verejného výberového konania, kde členstvo v strane, divné stranícke kšefty a priateľsko-priateľské vzťahy nie sú rozhodujúce, a nikoho ani nezaujímajú.
Celá debata | RSS tejto debaty