Letné neskoré poobedie. Smerom k hlavnému mestu uháňa najväčšou dovolenou rýchlosťou medzinárodný rýchlik od Čierneho mora k Baltickému.
Slnko ešte výdatne praží, na stanovišti rušňa, ktorého okná sa vďaka diletantizmu konštruktérov nedajú otvoriť bez trvalého ohrozenia sluchu, sa rušňovodič so svojim pomocníkom potia ako opice v kufri a tešia sa na dlho očakávaný fajront. Ešte vydržať takých dvadsať minút bez úpalu a absolútnej dehydratácie, a bude dobre.
Áno deje sa to v čase, keď ešte rušňovodič mal svojho pomocníka, a nebol na všetky potrebné činnosti len sám.
Pred stanicou pomenovanou po tvorcovi prvej spisovnej reči však na predzvesti návestidla svieti žltá. A ani za svet sa nechce zmeniť na zelenú. Nuž čo, pred návestidlom s červenou treba zastaviť. Útechou je, že sa konečne môžu otvoriť aj dvere a nielen okná. Sauna na stanovišti sa mení na gril vplyvom slnka neúprosne žiariaceho na stanovište cez veľké čelné sklo.
Po uplynutí akademických pätnásť minút čakania na návesť dovoľujúcu jazdu sa rušňovodič poberie k návestidlu traťovým telefónom podebatovať s výpravcom. Však o rádiovom spojení medzi rušňovodičom a výpravcom sa vtedy ešte ani nesnívalo.
Výpravca s primeranou dávkou irónie oznámil, že na odchodovom zhlaví stanice je nejaký problém. Nech si čakajúci vlak akúsi bližšie neurčenú dobu odpočinie, a trpezlivo vyčká na návesť dovoľujúcu jazdu.
Plány rušňovodiča a jeho pomocníka na dlho očakávaný odpočinok po konci šichty odleteli do neznáma.
Pán majster s pomocníkom si už nechceli dlhšie užívať služby bezplatného grilu, zobrali si svojich sedem slivák a radšej sa posadili na koľajnice oproti sebe tak, aby videli na semafor.
Vybalili si lepákový olovrant a zbytok už poriadne teplej vody.
Ešte ani nedojedli, a z vlaku k nim pribehla dôležito sa tváriaca pani, ktorá buď nevidela červenú na semafore pre silné slnečné protisvetlo alebo nemala šajnu, čo červené svetlo znamená. Možno oprávnene rozzúrená sa začala domáhať, prečo vlak stojí, ona má letenku niekam do tramptárie, a pokiaľ zmešká lietadlo, tak si to všetci zodpovední odskáču.
Rušňovodič už beztak dostatočne znechutený ani jemu nie príjemným oddialením fajrontu chcel situáciu trochu odľahčiť, a oznámil netrpezlivej pani cestujúcej, že ako vidí, práve je čas olovrantu. Keď sa on aj jeho pomocník najedia, pôjdu ďalej. Pani začala meniť farby od bledoružovej až po skoro fialovú, a začalo čosi nezrozumiteľné habkať.
Čo však asi čert nechcel, ale strážny anjel doprial, a neustálej pozornosti rušňovodiča neuniklo, návesť na semafore sa zmenila na zelenú. Potešiac sa začali rušňovodič s pomocníkom súriť predinfarktovú pani aby rýchlo nastúpila, keď chce stihnúť to lietadlo.
Ešte chvíľu po odchode sa pán majster s pomocníkom bavili nad humornou situáciou vytvorenou nielen nimi ale aj osudom.
Potom si však uvedomili možné neblahé následky svojho nemiestneho žartu. Ešte pár týždňov nastupovali na ďalšie túry so zovretými polkami, očakávajúc predvolanie na vyšetrovanie a nejaký hlbší zásah do rodinných financií odobratím prémií.
Nedočkali sa. Asi pani stihla lietadlo.


Celá debata | RSS tejto debaty