rojko

Okrem Tatier a miestami jedinečne krásnej prírody dvojkrížové trojkopčie má aj pár iných unikátov s ktorými sa môže pochváliť, a ktoré už obdivoval aj internetový svet.

Za spomenutie určite stojí úzkorozchodná železničná trať Čiernohronskej železnice prechádzajúca cez areál futbalového štadióna medzi tribúnou a hracou plochou, obdivovaná mnohými milovníkmi digitálneho sveta na zemeguli.

Aby ani hlavné mesto v hanbe nezaostalo, má jedinečnú autobusovú zastávku na Jasovskej ulici, ktorá síce ešte zostala internetom akosi nepovšimnutá, no napriek tomu je povšimnutiahodná, ako jedinečný kríženec autobusovej zastávky a parkoviska.

Dejú sa na nej pozoruhodné veci, najmä ak náhodou je parkovisko prázdne. Aj keď o pár krokov niekoľko parkovacích miest zíva prázdnotou, niektorí pyšní autičkári s obľubou mienia parkovať len a len na autobusovej zastávke.

Starší pán, poznajúci miestne špecifiká, stojaci pre istotu na trávniku za parkovacím chlievikom klonovaným s autobusovou zastávku, s pobavením sledoval, prečo tá krásna pani so slamovými vlasmi potrebuje zaparkovať akurát v strede spotvorenej autobusovej zastávky, a zrovna do chlievika za ktorým stojí. Možno preto, že ostatní parkovači už odišli do práce a rozmýšľajúci zaparkovali radšej o kúsok ďalej mimo zastávky, a ona preto mohla efektne a ladne, s ničím nerušeným prehľadom zaparkovať.

Šumná pani uvidiac pána za chlievikom sa najprv zháčila, zastavila, a čakala, aby jej straší pán uvoľnil aj trávnik za parkovacím chlievikom. Nestalo sa, preto zmenila politiku a opatrene s podiveným úsmevom na tvári zaparkovala vo vysnívanom chlieviku celým autom, bez konca prevísajúceho na trávnik. Div sa svete podarilo sa.

Po vystúpení z tátoša s blahosklonným úsmevom na tvári sa ironicky pýtala pána, či jej bude strážiť auto. Ten jej dobrosrdečne ukázal na tabuľu zastávky, a prezradil jej, že tam je autobusová zastávka, a kúsok ďalej je dostatočný počet voľných parkovacích miest.

Krásnej pani sa úsmev na tvári premenil na čosi iné, a ohradila sa, že ona tam býva. Starší pán asi nemienil pokračovať v neplodnej debate a len v duchu si pomyslel, že o to viac by mala vedieť aj o existencii autobusovej zastávky kríženej s parkoviskom.

Túto unikátnu zastávku určite náležite ocenia aj mamičky s kočíkom nastupujúc do autobusu, hlavne v čase plnej obsadenosti parkoviska, nehovoriac už vôbec o prípadných vozíčkaroch túžiacich jednoducho nastúpiť.

Ďalšou jedinečnosťou tejto zastávky je priechod pre chodcov, nachádzajúci sa tesne za tabuľou autobusovej zastávky, neustále ukladajúci domácu úlohu chodcom mieniacim bezpečne prejsť cez cestu pri výhľade obmedzenom na zastávke stojacim autobusom.

Viem, že zrušenie parkovacích miest v priestore zastávky a ich nahradenie zastavovacím pruhom pre autobusy je v súčasnom svete neprijateľnou myšlienkou z obáv pred následnou autičkárskou parkovacou revolúciou, i keď by to bolo najvhodnejšie riešenie, ale myšlienka posunutia autobusovej zastávky o nejakých potrebných pár metrov ďalej dopredu asi nie je celkom na zahodenie.

Ale na čo by sa malo vykonať hocičo, čím by hlavné mesto prišlo o jeden unikát?