rojko

Byť, či nebyť? Určite sa pýtajú sami seba po vzore princa dánskeho skoro všetci pôvodní obyvatelia najväčšieho ostrova zemegule. Mnohí z nich, spomenúc si na osudy a život pôvodných obyvateľov severného a južného zaoceánskeho kontinentu, majú už skoro jasno. Žiaľ v egoistickom a mamonárskom svete, z ktorého ani zaľadnený ostrov so svojimi pôvodnými obyvateľmi nie je výnimkou, riadenom arogantnými straníkmi ignorujúcimi všetky názory okrem vlastného, zatiaľ nikto na zemeguli nemôže ani predpokladať, kam jeho osud bude v budúcnosti smerovať.

Aj javorové listy by mali spozornieť, predstavujúc si novú mapu severného kontinentu, na ktorej sa javorový list, postupne pod vplyvom nátlakovej propagandy meniaci farby a názory, ocitne v územnom a ideologickom obkľúčení neobmedzene rastúcich bezpečnostných záujmov strýčka Sama.

Zdá sa, že pani európska ministerka zahraničia je jediná, ktorá má v dileme ktoviekam smerujúceho nového umelointeligentného svetového usporiadania jasno. Bez váhania jednoznačne odpovedala vopred na európskymi občanmi ešte ani nepoloženú otázku „piť či nepiť?“.

A ja snívajúc o nikým hlúpym nerušenom, skromnom, pokojnom živote si kladiem otázku „žiť či nežiť?“. Zatiaľ sa držím odpovede žiť, dúfajúc, že prežijem aj momentálne vyvádzajúcich, najmúdrejšie sa tváriacich straníkov tak, ako som v šťastí a zdraví prežil už niekoľko generácií ich postupne stále viac hlúpnucich predchodcov.