Medzinárodný rýchlik do Bratislavy, Brna a Prahy odchádza z pohraničnej stanice Štúrovo načas okolo šiestej večer. Počasie primerané k mesiacu január. Mráz, mierny vietor, začína mierne snežiť.
V nových Zámkoch už vyčíňa víchrica s hustým snežením. Teplota je výrazne bod bodom mrazu. Začínajú sa tvoriť záveje. Medzinárodný rýchlik podľa rozkazu pokračuje ako osobný vlak. Zastavuje na všetkých staniciach a zastávkach. Sneženie stále hustne, teplota klesá, vietor sa zosilňuje. Do vozňov vlaku každou škáročkou preniká jemný práškovitý sneh, ktorý sa nestíha roztopiť ani pri celkom silnom kúrení inokedy obyčajne prekúreného vlaku.
Pred stanicou Šaľa asi večer o ôsmej sa ozýva zo strojovne rušňa ohromný hrmot a vidieť záblesky. Vlak sa našťastie zotrvačnosťou dokotúľa do stanice. V strojovni rušňa je asi dvadsať centimetrov snehového prachu, a dym po odpálení káblov silového rozvodu. Rušeň je personálom svojpomocne neopraviteľný. Vietor už má silu orkánu, bez problémov máva aj so skoro deväťdesiat tonovým kolosom.
Teplota je už pod dvadsať stupňov mínusových. Vo vlaku sa pre poruchu elektrického rušňa už nekúri. Teplota vo vagónoch rýchlo klesá a práškový sneh sa množí.
Po stanici pobehuje rušňovodič osobného vlaku do Nededu s horiacou fakľou, snažiac sa uvoľniť primrznuté brzdové klátiky svojho motorového vozňa.
Ako jediný náhradný rušeň pre medzinárodný vlak je možný motorový rušeň vracajúci sa od rýchlika z Púchova. Aj výpravca sa potešil, že sa zbaví aspoň jedného problému, keďže výhybky už dávno nie je možné prestavovať pre množstvo snehu, a preventívneho rozhodnutia pre udržanie minimálnej zjazdnosti po hlavných koľajach.
Medzinárodný rýchlik sa okolo deviatej večer vydáva na ďalšiu cestu ako osobný vlak, ťahaný motorovým rušňom s polovičným výkonom oproti pôvodnému elektrickému. Vo vlaku sa naďalej nekúri. Cestujúci si obliekajú všetko čo majú po ruke, aby si udržali aspoň minimum tepla.
Rýchlosť vlaku ťahaného slabým motorovým rušňom je malá aj vzhľadom na stále rastúce záveje. Na zastávke Topoľnica sa vlak zastaví v záveji skoro bez brzdenia. Slabý motorový rušeň je schopný vytiahnuť vlak zo záveja len po niekoľkonásobnom cúvnutí a rozbiehaní.
Za stanicou Galanta sa neustále valí množstvo snehu, na koľajach sa vytvárajú záveje už okolo jedného metra.
V stanici Sládkovičovo rušňovodiči nesúhlasia s ďalšou jazdou vlaku s takým slabým rušňom pri pretrvávajúcom hustom snežení, mraze už okolo tridsať stupňov v mínuse, vetre silou orkánu a tvorení sa vysokých závejov na trati. Je okolo dvoch hodín po polnoci. Vo vlaku sa ešte stále nekúri pre poruchu elektrického rušňa.
Výpravca nadáva ako pohan, že pri vchodovom návestidle už stojí nasledujúci medzinárodný rýchlik, a výhybky sa už dávno neprestavujú pre nenormálny mráz a sneh.
Našťastie niekoho z osôb riešiacich mimoriadne situácie napadne jediné možné riešenie pre zachovanie aspoň minimálnej osobnej dopravy.
Rozhodlo sa o spojení oboch medzinárodných rýchlikov, riadení jazdy vlaku zo slabého motorového rušňa a tlačení a zároveň ťahaní oboch súprav silnejším elektrickým rušňom v strede vlaku.
Aj cestujúcim sa trochu uľavilo, keďže elektrický rušeň už mohol vykurovať obe súpravy, aj tú prednú, medzitým na kosť vymrznutú.
Nezvyklá súprava sa vydáva na na strastiplnú cestu ďalej do Bratislavy, kam aj napriek sneženiu, vetru, mrazu a závejom šťastne dorazí ráno po tretej, namiesto večer okolo pol ôsmej. A to najmä vďaka odvážnemu konaniu železničiarov, snažiacich sa prekonať nesmierne problémy spôsobené vyčíňajúcim výnimočným zimným počasím.
Písal sa rok 1987. Bola trojkráľová zima.
Ktovie, ako by to dopadlo v dnešných časoch.


Akoby to dopadlo v dnešných časoch? Radšej ani... ...
Celá debata | RSS tejto debaty