rojko

Zamestnanci oddelení krízového riadenia okresných úradov dostali nové, vraj aj do terénu vhodné autá. Asi aj pre urýchlenie konsolidácie verejných financií.

Podľa pána ministra na to, aby mohli ísť pozrieť na hocijakú krízovú udalosť, ktorá sa udeje.

Pritom už teraz je rôznych postávajúcich pozeračov pri každej nešťastnej udalosti viac než dosť. Však prečo nie? Každá samoreklama, aj tá neetická, pri výkone záchranných prác obyčajne zavadzajúca, sa niekým cení.

Aj samosprávy sa musia začať reklamne aktivizovať. Komunálne voľby sa pomaly ale iste blížia.

Najnovším hitom samosprávnych funkcionárov je zhoršená bezpečnosť v mestách a obciach z dôvodu priestupkov s malou škodou. Niektorý z nich dokonca tvrdí, že podľa jeho vedomostí sú štatistiky týkajúce sa tejto oblasti, nepotvrdzujúce zhoršenie bezpečnosti, zmanipulované podľa požiadavky ich objednávateľa.

Asi bývam v netypickom meste, keďže sa so zhoršenou bezpečnostnou situáciou medzi bežnými občanmi nestretávam. Akurát verejnoprávne správy naznačujú, že sa v skupinách vagabundov a ich priateľov z rôznych vyšších kruhov obnovujú tendencie z deväťdesiatych rokov.

Samosprávy navrhujú aj liek proti nimi spomínanému nešváru. Vraj to má byť opätovná novela trestného zákona v oblasti malých krádeží.

Prikláňam sa k ich názoru, a určite by som novelu sprísnenia trestného zákona rozšíril aj na mnoho iných činov, omnoho závažnejších.

Čo tak, zahrnúť do trestného zákona trestný čin všeobecného ohrozenia pre prípad vjazdu používateľov cesty na železničné priecestie v rozpore so zákonom?

Samosprávy opäť snívajú o zavedení drobných obecných služieb. Že vraj pre nemajetných páchateľov. Pravdepodobnejšie sa však za tým skrýva skôr sen o vykonávaní potrebných prác v mestách a obciach neplatenými otrokmi. Už teraz si živo predstavujem, ako samosprávy začnú plakať, keď budú musieť zabezpečiť príslušné odborné a bezpečnostné školenia pre drobných obecných služobníkov, a ako sa začnú handrkovať s pomáhačmi a chráničmi o tom. kto má zabezpečiť dohľad a kontrolu výkonu prác služobníkmi.

Aj určenie povinného platiteľa odvodov za drobných obecných služobníkov bude zaručene predmetom siahodlhých diskusií.

Návrhy samospráv však najpravdepodobnejšie aj tak nič nevyriešia, pokiaľ nebude na potrebných miestach dosť peších pomáhačov a chráničov, dokonale poznajúcich svoj revír aj osoby v ňom bývajúce, majúcich dostatočnú dôveru obyvateľov, ako to fungovalo v dávnej ale i menej dávnej minulosti. Ja som žiaľ už dobrých pár rokov takých pomáhačov a chráničov nikde v dvojkrížovom trojkopčí nestretol.

Pokiaľ sa pozerači z radov pomáhačov a chráničov, prevážajúci sa v teplých a pohodlných autách, hoci aj s najmodernejším vybavením, opäť neodhodlajú ku kontaktu s osobami, ktorým majú pomáhať a ktoré majú chrániť, žiaľ je márne očakávať výraznejšie zlepšenie bezpečnosti v mestách a obciach vo vzťahu k hocijakým priestupkom a trestným činom.