rojko

„Sme za vojnu, ak vďaka nej padne režim“. Vyhlásil študent medicíny pôvodom z Perzie, zmigrovaný k našim západným susedom, nikdy viac sa nemieniaci vrátiť do rodnej vlasti.

Určite sa mu veľmi ľahko tára o vojne z bezpečnej vzdialenosti niekoľkých tisíc kilometrov. Je len divné, že si inteligentný študent medicíny osobuje právo vyjadrovať sa k vnútorným záležitostiam svojho rodiska, keď ho vo vidine lepšieho života opustil, a jeho lopata hrdzavie vo vlasti bez prispievania k budovaniu lepšieho domáceho života všetkých občanov Perzie.

Jeho situácia je určitým spôsobom podobná, ako situácia voličov zo zahraničia, o ktorých práve a spôsobe voliť v straníckych voľbách do parlamentu sa aktuálne medzi vševediacimi straníkmi vášnivo debatuje.

Nekonečný obdiv tých, ktorí z hocijakého dôvodu opustili dvojkrížové trojkopčie a vybodli sa na budovanie tunajšieho, možno aj lepšieho života v prospech všetkých občanov krajiny, sa stáva akýmsi nepísaným pravidlom. Podľa obsahu športových správ verejnoprávneho rozhlasu by si jeden myslel, že v zaoceánskej národnej hokejovej lige hrajú len obdivuhodní, nenahraditeľní migranti z dvojkrížového trojkopčia. Podobný nesmierny obdiv aj voči migrantom do zahraničia z iných odvetví je trvale podsúvaný tým občanom, ktorí na svoju krajinu nezanevreli, a snažia sa v nej vybudovať v rámci možností udržateľné životné podmienky, aj napriek celospoločensky bezcieľneho, totálne straníckeho riadenia krajiny.

Keď by sa ma niekto omylom opýtal, kto z migrantov do zahraničia by mal mať právo voliť v parlamentných voľbách dvojkrížového trojkopčia, a tiež, kto by mal mať právo reprezentovať krajinu v hocijakej oblasti, nemusel by som s odpoveďou dlho váhať.

Jednoznačne by to mali byť iba tí občania dvojkrížového trojkopčia pracujúci v zahraničí, ktorí tam pracujú v prospech svojej vlasti a odvádzajúci dane vo svojej vlastnej krajine.

Nevidím žiadny dôvod, aby vo voľbách hlasovali, a tým hocijako ovplyvňovali vývoj krajiny, zmigrované osoby, ktoré okrem nostalgie už nemajú žiadny praktický dôvod ovplyvňovať dianie v krajine, ktorú opustili, do ktorej sa možno nikdy v živote už nemienia vrátiť, a na chod ktorej finančne vôbec neprispievajú.

Diskusia o spôsobe voľby zo zahraničia je skoro zbytočná. V dvadsiatom prvom storočí, pýšiacom sa skoro nekonečnými vymoženosťami digitálnych technológií, by nemal byť žiadny veľký problém zaviesť systém diaľkového hlasovania cez digitálne siete, a to nielen pri voľbe zo zahraničia.