rojko

Po dlhšom čase sme sa s lepšou polovičkou vydali na vandrovku do sveta.

Na rozdiel od Janka Ujváriho nám z celej zemegule nikto nič nedlhoval, ani z bližšieho ani zo vzdialenejšieho východu.

Nuž nezostalo nám nič iné, len sa vybrať na nepotopiteľný, stredomorský krížnik Albiónu, aj to nízkonákladovou leteckou spoločnosťou. Aj ubytovanie sme si našli v hoteli s cenami primeranými našim možnostiam.

Užívali sme si nerušené slnečné počasie a krásy prvýkrát spoznávanej krajiny.

Počas návštevy bývalého hlavného mesta krajiny, ktoré sa krásou vyrovná aj terajšiemu, sme sa rozhodli ochutnať niečo aj z domácej kuchyne.

Ja som sa trochu skepticky uchýlil k osvedčenej pizze. Lepšia polovička, hoci nechápajúc čo sa ponúka vo výhodnom dennom menu, sa rozhodla pre aktuálnu lákavú ponuku.

Obaja sme s napätím čakali, čože bude tá výhodná ponuka. Vysvitlo, že je to rezeň z tuniaka, pripravený spôsobom, že jeho jemné povrchové osmahnutie by nevedel možno napodobniť ani slávny taliansky šéfkuchár z muzikálnej televízie.

Lepšia polovička nezvyknutá na krvavé hody známej Alžbety, chvíľu rozmýšľala, nakoniec sa však s dôverou a odhodlane pustila do skoro surového rezňa. Že vraj, keď sme si to už objednali, tak to tam predsa nenechá.

Cestou späť do terajšieho hlavného mesta už v autobuse sa začala sťažovať, že asi predsa ten rezeň nemala jesť. Samozrejme žalúdok nezvyknutý na skoro surové mäso, a aj trochu silené jedenie bez ozajstnej chuti sa prejavili. Bola stále bledšia, len s ťažkosťami vydržala spiatočnú cestu v autobuse.

Pri výstupe z autobusu, bledá ako stena, oznámila, že musí okamžite ísť na toaletu, alebo budeme musieť kupovať nové oblečenie.

Nemajúc informáciu o polohe toaliet v cudzom meste, som si spomenul na skúsenosť, že v dobrých hoteloch majú obyčajne aj vo vstupnej hale toalety, som ju nahnal, napriek jej výhradám, do možno najlepšieho hotela v krajine.

Podarilo sa v poslednej chvíli zabrániť ďalšiemu nútenému nakupovaniu.

Páni vyobliekaní v tmavých oblekoch, s bielymi košeľami a nenápadnými vysielačkami, sa síce divne pozerali na naše urýchlené aktivity, ale nakoniec asi zhodnotili, že nehrozí žiadny teroristický útok, a nechali nás nakoniec beztrestne opustiť priestory hotela.

Až neskôr ma napadlo, že pre obranu pred útokmi zvlčilých domácich novinárov som si mal vypýtať potvrdenie o tom, že sme v zneužitom luxusnom hoteli nebývali, len si moja lepšia polovička musela bezodkladne uľaviť.

Našťastie si naše počínanie nikto z dvojkrížového trojkopčia nevšimol, a tak som ani nemusel otravovať žiadnych priateľov ochotných a schopných vyrobiť na počkanie hocijaké vierohodné potvrdenie.