rojko

Kormorány

Kormorán veľký

Kormorán veľký, vodný vták, stavbou tela prispôsobený na lov rýb.

Je sťahovavý, výrazná väčšina z nich má domov pri baltickom a Severnom mori, zopár lenivších jedincov zostáva u nás aj v lete, a dokonca niektoré tu aj hniezdia.

Má podlhovasté telo s dlhým krkom, malú hlavu s dlhým zobákom, na konci hákovito ohnutým pre úspešné uchopenie klzkého rybacieho tela. Krátke nohy s plávacími blanami medzi prstami sú najlepšou pomôckou pri ponáraní do väčších hĺbok, na dlhší čas, s prekonávaním významných vzdialeností.

Operenie dospelých jedincov je čierne s kovovými odleskami hnedých, modrých a zelených odtieňov. Zobák má bledosivý, prechádzajúci do skoro bielej na bokoch hlavy, s oranžovým odtieňom na koreni zobáka. Oči má výraznej zelenej farby s kruhovou čiernou zreničkou.

V čase svadobného harašenia má na hlave, krku a bokoch biele perie. Dospievajúce jedince majú operenie v bledšie a tmavšie hnedých odtieňoch.

Pri plávaní má telo ponorené dosť hlboko vo vode a krk vzpriamene nad vodou.

Ochranu proti vlhnutiu peria nemá ktovieako dobrú, preto po úspešnom love miluje vysúšanie peria a ohrev tela v polohe ukrižovaného.

Prílet kormoránov v neskorej jeseni, v energiu šetriacej véčkovej formácii, ohlasuje príchod zimy. Zároveň každoročne spúšťa nárek žiarlivých rybárov, hľadajúcich pomoc najmä u poľovníkov, žiadajúc vystrieľanie podľa možnosti všetkých domnelých konkurentov.

Isté je, že kormorány jedia len ryby veľkosťou primerané k ich gágoru. Určite medzi nimi nenájdete prežraného tučka, snívajúceho o nejakom kapitálnom úlovku, pre vychvaľovanie sa na sociálnych sietiach.

Kormorány tiež nejazdia v smrdiacej plechovke k vodným plochám a neparkujú hocikde v prírode, aby si so sebou dovláčili druhú domácnosť so všelijakými potrebami egoistického pohodlia svojich ľudských proťajškov.

Na lov im stačí to, čo im príroda nadelila.

Tiež nehádžu nepredané vianočné stromčeky do jazier, nadávajúc pri tom na svine bobrovské, nosiace konáre do jazera, v ktorých sa vraj pánovi rybárovi zachytáva háčik.

Hlavnou zložkou potravy kormoránov sú ryby.

Hniezda si stavajú v skupinách na stromoch, z úlomkov konárov a vystieľajú ich mäkšími rastlinnými zvyškami.

Ľuďmi nezastaviteľné otepľovanie zemegule neustále zmenšuje počet kormoránov veľkých, cítiacich nutkanie niekoľko sto až tisíc kilometrového letu do našej krajiny na zimu. A možno aj rybári budú spokojní, ak zmena životných podmienok vo vodách bude dostatočne pomalá na náhradu druhov nemilujúcich príliš teplú vodu tými teplomilnými.

Kormorán malý

Otepľovanie zemegule však poteší aspoň tým, že aj u nás sa objavuje stále častejšie kormorán malý.

Jeho obľúbeným prostredím žitia je delta Dunaja a pobrežie Čierneho alebo Kaspického mora.

Je asi o polovicu menší ako kormorán veľký. Má kratší zobák s hákovito zahnutým koncom. Relatívne dlhší chvost oproti svojim veľkým bratom.

Operenie má v rôznych odtieňoch hnedej. Od úplne bledej na bokoch hlavy, tmavšej na hlave a krku a skoro čiernej na ostatných častiach tela.

Na krátkych nohách má plávacie blany.

Tak ako jeho veľkí súrodenci, tiež má problémy s namáčaním peria pri potápaní, tiež sa rád suší a vyhrieva napodobňujúc ukrižovaného.

Hlavným chodom na jeho jedálnom lístku sú tiež ryby, veľkosťou primerané svojim potrebám a schopnostiam.

Asi nebude dlho trvať, a kormorán malý bude aj u nás aj hniezdiť, pokiaľ nejakého múdreho, takzvaného ochranára nenapadne vyhlásiť ho za nežiaduci invazívny druh, odsúdený na neexistenciu u nás, ako napríklad agát, ktorý bol zdrojom najlepšieho medu aj v čase, keď ochranársky elév ešte ani do piesku necikal, a nebol zahrnutý do päťročného ani výhľadového plánu množenia ľudstva.

Je otázne, kedy si ochranári uvedomia, že výmena druhov žijúcich v určitých oblastiach zemegule bude prirodzeným sprievodným javom otepľovania zemegule, a svojimi nezmyselnými činmi nezlikvidujú predčasne druhy, schopné v nových tepelných podmienkach prežiť. Príroda bola a bude vždy múdrejšia ako hociktorý jedinec druhu homo sapiens.

V článku sú použité vlastné fotografie.