rojko

Už zase medveď.

Celé dvojkrížové trojkopčie má o čom tárať. Straníci a ich priatelia navrhli vymedziť oblasti, kde budú môcť macov neobmedzene strieľať.

Po pár dňoch sa opäť vykľulo šidlo z vreca. Tentokrát úhlavného lesného nepriateľa nenaháňal nejaký pomätenec na smraďáku, ale použijúc vhodnejšie slová pána predsedu vlády, nejakí krvilační bastardi pre nich nachystali lákaciu hostinu, aby nemuseli chodiť ďaleko od krčmy.

Škoda že medvede nemajú zbrane, ako sa spieva v jednej pesničke našich západných susedov, v opačnom prípade by bolo zaujímavé, ako by sa zatvárili zelení mužíčkovia, keby ich pri tradičnej, nedeľnej šnicli s majonézovým zemiakovým šalátom navštívil nejaký maco s úmyslom uplatniť tradičné oko za oko, zub za zub.

Ani poľnohospodári nezostali ľahostajní, a hneď sa začali vyhovárať, že stavba ohrád okolo kukuričných polí by aj tak moc nepomohla, a zmenšila ich konkurencieschopnosť na burzách.

A čo s tým?

Čo tak porozmýšľať o tom kto a ako obmedzuje životný priestor divej zveri nepremyslenou, egoistickou výstavbou v ich prirodzenom prostredí, a súčasťou každého procesu vydávania stavebného povolenia vo vymedzených oblastiach prirodzeného výskytu divej zveri by bolo aj povinné posúdenie znalými osobami?

Za úvahu tiež stojí nájsť účinný spôsob zabránenia neobmedzeného vykrádania prirodzenej potravy zveri všade a každým.

Regulácia voľného pohybu osôb, vrátane turistov obmedzením ich možného pobytu a pohybu na určené miesta, cesty a chodníky v prirodzenom domove zveri, by určite znížila počet nebezpečných stretnutí s divou zverou.

Všeobecný zákaz vnadísk, by trochu zlepšil šance prežitia zveri v nerovnom boji s poľovníkmi, a v neposlednom rade by nutnou dávkou pohybu prospel aj k telesnému a duševnému zdraviu poľovníkov, však v zdravom tele zdravý duch.

Znalosť chúťok zveri ochranármi, by mohla tiež pomôcť poľnohospodárom ochotným načúvať ich názorom, pri rozhodovaní čo kde sadiť. Pokiaľ bude niekto sadiť v susedstve územia medveďov kukuricu, postaví včelnicu, alebo inú neodolateľnú pochúťku, hoci aj ohradenú, skoro isto musí očakávať ich časté návštevy. Možno návrat k pestovaniu zemiakov v podhorí by bol vhodnou cestou, ktorá by zároveň mohla zabrániť dovozu zemiakov z Tramptárie za horibilné, burzové ceny.

Výlučne profesionálne štátne poľovníctvo, dodávajúce zverinu aj do obchodov, by určite pomohlo rozšíriť aj odborný rozhľad o stavoch, zvykoch a chúťkach zveri, a občania by nemuseli zo svojich daní platiť amatérskych, narcistických poľovníkov, ktorí sú len za zástrelné ochotní zabiť nejakú spoločnú zver a skonzumovať ju.

Určite je ešte viac možností normálneho spolunažívania so zverou, pokiaľ dotknuté osoby nájdu v sebe štipku blahosklonnosti a pripustia trošku straty zo svojich egoistických vymožeností.