rojko

Zajac poľný

Zajac poľný je ten väčší z u nás vo voľnej prírode žijúcich zajacov. Menší od neho je králik divý.

Srsť zajaca poľného je väčšinou v rôznych odtieňoch hnedej. Na chrbte a hlave tmavších, až skoro čiernych, na nohách bledších, na bruchu a spodnej časti chvosta úplne bledých. Na hornej časti kratučkého chvosta má čiernu srsť.

Má veľmi dlhé uši s čiernym okrajom, hnedé oči s čiernou okrúhlou zreničkou.

Zadné nohy má oveľa svalnatejšie ako predné.

V zime mu kožúšok podrastá zimnou srsťou, ktorá je svetlosivá. Na jar s príchodom teplejších období táto vypĺzne.

Zajac poľný žije väčšinou sám. Do skupiniek sa pridáva obyčajne len v čase dvorenia a párenia.

Je vytúženou potravou predátorov, vzdušných aj pozemných, ako veľké dravé vtáky, líšky. Preto je veľmi plachý. Jeho maskovacie sfarbenie, funkčné na väčšine miest jeho výskytu, mu dosť pomáha v neľútostnom boji prežiť. Nápomocný mu je aj veľmi rýchly beh s náhodnými ostrými zmenami smeru.

Žiaľ jeho sfarbenie mu nepomáha voči najväčším nepriateľom v podobe áut a vlakov. Ich pozostatky vedľa ciest a tratí sú toho jasným dôkazom.

Ak sa k nemu približuje nejaký votrelec, občas sa postaví na zadné nohy pre získanie lepšieho rozhľadu.

Jeho obľúbeným životným priestorom je otvorená krajina s neobrábanými časťami a s kríkovitým porastom. Môžete ho však stretnúť aj v menších, menej hustých lesíkoch.

Vlastný domov si vyhrabáva v podobe podlhovastej miskovitej priehlbiny.

Každoročne vychová niekoľko generácií potomkov.

Živí sa rastlinnou potravou divého aj kultúrneho pôvodu.

V zime, v čase nedostatku čerstvej rastlinnej potravy mu nezostáva nič iné, ako sa uspokojiť s ohlodávaním kôry rôznych stromov a kríkov, a na jar ich výhonkov. Preto ho lesníci a záhradkári neradi vidia.

V zime je menej aktívny, asi si šetrí energiu, takže spozorovať ho je šťastná výnimka.

V článku sú použité vlastné fotografie.