rojko

Z celej zemegule sa postupne ozývajú hlasy volajúce po regulácii život ostatných strpčujúceho turizmu. Žiadajúcimi nejaké účinné, rozumné riešenie určite nie sú len domorodci, ale aj samotní turisti strácajúci možnosť relatívne málo rušeného obdivovania mnohých pozoruhodností. Z turizmu, okrem výnimočného obchodu, sa žiaľ rozvojom sociálnych sietí stal aj veľmi účinný prostriedok získavania obdivovateľov a fajok, niekedy už transformujúci svojich používateľov na adeptov liečebného pobytu na Prednej Hore.

O turistoch, v alkoholovom opojení si mysliacich, že svet patrí len im, je aj zbytočné hovoriť.

Samosprávy cítiace priestor na vlastnú politickú reklamu zavádzajú rôzne antituristické opatrenia, ako bezplatnú dopravu hrkotajúcich kolieskových kufrov z dopravných terminálov do ubytovacích zariadení, alebo osobitné poplatky pre jednodňových turistov. Niektoré dokonca uvažujú regulovať počet turistov vydávaním povoleniek rôzneho druhu.

Myslím, že jedinou prijateľnou cestou pre všetkých by bola samoregulácia turistov samotných.

Už pred objavením sa hlasov túžiacich po regulácii turizmu som vždy plánoval svoje poznávacie cesty doma aj do sveta tak, aby som sa vyhol hocijakým davom výrazne narúšajúcim moju osobnú intímnu zónu, v čase aj priestore.

Venezia nebola žiadnym tvrdým orieškom, ako by si niekto myslel. Vyznačenú turistickú trasu smerom na námestie svätého Marka alebo späť, obkolesenú predajňami predražených, farebných ligotajúcich sa zbytočností, som obyčajne absolvoval v čase od úsvitu do doby, kým sa zobudili turisti uprednostňujúci dlhý spánok a výdatné raňajky, a tiež pred príchodom mne sa nepáčiacich davov, vďaka výborne fungujúcej hromadnej doprave každého druhu.

Verte, že pozorovať zobúdzajúce sa mesto, jeho zásobovanie pomocou lodí a špeciálnych kár, v mnohom prispeje k porozumeniu tamojšieho života. Vidieť mesto v krásnom zlatistom rannom osvetlení si tiež ocenia všetci, najmä fotografovia, túžiaci po výnimočných záberoch. Keď dav na hlavných trasách začal nepríjemne hustnúť, prešiel som do vedľajších uličiek, sledovanie ktorých tiež prispeje k pochopeniu fungovania tohto zvláštneho mesta. Nikdy som to neoľutoval.

Jediné, čo mi vo Venezii naozaj chýbalo, bola zeleň. Dokonca aj v suchozemskej časti Mestre je jej dosť málo. Zdá sa, že v tejto veci svitá na lepšie časy. Nový mestský park v Mestre sa môže v priebehu niekoľkých desaťročí stať naozaj príťažlivou atrakciou Venezie

Samoregulácia pri návšteve poľských Tatier bola úplne iná káva, okorenená aj faktom, že lanovka na Kasprow Wierch bola už niekoľko mesiacov dopredu vypredaná.

Takže nezostalo nič iné ako vstať o niečo skôr ako slnko a na kopec sa vydať za úsvitu. Takto sme mali oveľa viac času a možností nerušene obdivovať krásy veľhôr, a cestou sa posilniť na chate pri plesách jedinečným, tradičným poľským jablkovým koláčom. Na vrchol sme sa dostali v čase, keď začala premávať lanovka, dopravujúca najmä sociálnosieťových turistov.

Určite výrazne zapôsobí na zisk obdivovateľov a fajok narcistická fotografia turistky na vrchole, oblečenej v koktailových minišatách s motúzkovými sandálikmi na krásne formovaných nohách.

Giewont v poľských Tatrách je pre domorodcov ako Mekka pre vyznávačov islamu. Každý dobrý Poliak ho musí aspoň raz v živote preliezť. Ako to na ňom vyzerá, sme sledovali ďalekohľadom. Úplne stačilo. Mravce na mravenisku by sa od hanby prepadli, keby uvideli tú hustú masu tlačiacu sa jednosmernou trasou hore na kopec a potom z neho druhou cestou dole. Priznám, že fyzickú návštevu tejto poľskej modly sme vynechali. Radšej sme navštívili menej frekventované, ale nie menej krásne miesta poľských Tatier.

Najviac som sa doteraz obával nápadu mojej zákonitej spolubývajúcej vydať sa za kultúrnymi pamiatkami nášho bývalého spoločného cisársko-kráľovského hlavného mesta. Nič iné mi však nezostalo, len súhlasiť s výhradou, že vyrazíme ako zvyčajne skoro ráno. Čo to neustále prístupné sme tak stihli popozerať už v polospiacom meste.

Do cieľového miesta vysnívaného kultúrneho zážitku sme dorazili už pred otvorením. Prehliadku sa podarilo pohodlne ukončiť pred príchodom nadržaného stále hustejšieho davu.

Po dobrom obede tvorenom tradičným hovädzím vývarom s pečeňovými knedličkami a viedenským rezňov skoro prevísajúcim z taniera ma neoddeliteľná polovička presvedčila ešte na návštevu starého mesta. Každým krokom smerom k dómu svätého Štefana vo mne začala rásť protidavová alergia. Na námestí pred dómom a priľahlých hlavných uliciach sa to dalo prirovnať len k jarmoku Šimona a Júdu v časoch jeho najväčšej slávy.

Chápavá lepšia polovička uznala moju samoregulačnú potrebu a vydala sa so mnou do skoro prázdnych vedľajších uličiek.

A div sa svete, za odmenu sme čírou náhodou natrafili na hrobku Habsburgovcov. Skoro nenápadnú, len decentne a na mieste reklamovanú. Asi vedia prečo. Určite nemajú záujem toto pietne miesto premeniť na pútnické miesto sebafotografujúcich.

Veď len návšteva všetkých ľudí obdivujúcich Alžbetu bavorskú, neskoršiu cisárovnú Sissi, ktorú stvárnila v dojímavom seriáli výnimočná Romy Schneider, by bola na takéto pietne miesto príliš hustá. Takto kto naozaj chce sa dopátra, a niekoho tam dovedie osud, ako nás.

Novovzniknuté ministerstvo športu a cestovania začína rozťahovať svoje mladé krídelká. Rojčiacim občanom zostáva len veriť, že ich ohlasované aktivity na pozdvihnutie turizmu budú dobre, triezvo a realisticky premyslené a ohľaduplné voči občanom, turistom aj prírode.

Zostáva dúfať, že nevytvoria v našej krásnej krajine obrovské turistické zábavné parky spojené s ešte väčšími, smradľavými, špinavými parkoviskami tak, aby sa nasledujúce generácie nemuseli začať aj u nás modliť za nejaké turizmus regulujúce opatrenia.