rojko

Voľakedy sa hovorilo, že poľnohospodár má štyroch úhlavných nepriateľov, jar, leto, jeseň a zimu. Podľa najnovších reklamných vystúpení v hromadných oznamovacích prostriedkoch pribudli k nim aj hraboše.

Rád by som sa dozvedel, ako dlho museli neúnavní reportéri hľadať, kým našli to krásne ohlodané, celebriťné pole. Občas chodím po chotári, a zatiaľ som nič podobné nikde nevidel.

Ale v každom prípade obrázky z takého krásne ohlodaného poľa môžu napomôcť k úspechu natrčenej žobrajúcej ruky, čakajúcej na bezprácny dodatočný príjem zo štátneho rozpočtu alebo európskych fondov.

Neviem prečo poľnohospodári, ktorí majú najbližšie k prírode si ju vôbec nevšímajú a nechcú sa od nej naučiť ani najjednoduchšie zákonitosti prírody.

Stačí si všimnúť myšiarky ušaté a sokoly myšiare, ktoré už zistili, že na krásne pokosených, neoraných mestských trávnatých plochách majú hraboše raj, a všímavé vtáky neustále bohato prestretý stôl.

Možno by sa mohli noví poľnohospodárski vedúci opýtať tých starších, čo robili odjakživa bociany, volavky, čajky, vrany a iné vtáky na poli v brázde po orbe, hneď ako traktor s pluhom prešiel. Možno by im prezradili, že sa nejedná o náruživých obdivovateľov moderných traktorov a pluhov, len si užívajú ponúkanú hojnosť zmätene pobehujúcich vyoraných hrabošov.

Ak sa medzi novými manažérmi nájde aj nejaký rozmýšľajúci, možno ho napadne, či nie je nejaká príčinná súvislosť medzi množením sa hrabošov a náhradou hlbokej orby revolučným priamym siatím do strniska pre úsporu nákladov.

Nám v poľnohospodárstve priamo nezainteresovaným zostáva len dúfať, že najnovšiu antihrabošovú kampaň nevyužijú na odôvodnenie ďalšieho nezmyselného zvyšovania cien potravín.